Keď zrkadlo nadstavujú tí najmenší

Komunita sestier saleziánok v Humennom je bohatá na apoštolské pôsobenie. Jednou z oblastí, v ktorej sa venuje deťom a mladým je výchova tých najmenších v Materskej škole sv. Terézie z Lisieux.

Materská škola (MŠ) vznikla v roku 2015 a od začiatku v nej pôsobí sestra Jana Obalová, saleziánka, ktorú môžete stretnúť aj v meste na kolobežke alebo na prechádzke v okolitej humenskej prírode. V nasledujúcich riadkoch sa s nami podelila nielen o svoje poslanie.

  • Janka, teda pani učiteľka Nany, ako ťa deti volajú?  Bola si pri vzniku MŠ a teraz v nej už pôsobíš druhý rok. Aké to je?

Začiatky všetkého bývajú náročnejšie i keď sú plne snov a vízii a ani naše neboli výnimkou. Pod záštitou patrónky nasej MŠ sv. Terezky Ježiškovej sme sa pustili do výchovy maličkých. Triedu tvorí skupina 22 deti vo veku od 2-6 rokov, moja výborná kolegyňa-teta Andrejka a ja. Tým že väčšina deti je tu už druhý rok, tohtoročný štart školského roka bol už radostným  vítaním sa. Deti sú krásne, veľmi spontánne a v mnohom obohacujúce. Vždy pripravené prijať celý váš svet a naplno vás zaangažovať do toho ich.  Snažíme sa ako správna cirkevná MŠ ponúkať kresťanské hodnoty a sprostredkovať vieru, a popri tom i ja  sama tu možno ešte viac čerpám, pretože každé dieťa je  samo o sebe učiteľom viery. Každé chce byt sväté, veľmi prirodzene a jednoducho hovorí s Bohom a úžasne nezištne vie ľúbiť.

  • Mala si skúsenosti učiteľky už predtým?

Moja skúsenosť prace v CMŠ začala v Bratislave, kde som prežila 4 roky. 1 rok som mala možnosť spolupracovať na výchove v CMŠ u sestier Mariánok v Michalovciach. A rok aj tri mesiace som tu v Humennom. Čím viac času trávim s malými deťmi, tým viac si uvedomujem, aký je človek úžasný zázrak- čo všetko dôkaze vnímať, čo sa naučiť, zapamätať si, ako sme si všetci veľmi podobní a pritom každý sám svoj. A tiež som veľmi vďačná počas týchto rokov za spoznanie žien, či  už to boli mamičky našich deti alebo kolegyne, od ktorých som sa mohla a stále môžem ucíť umeniu materstva, nežnosti a obetavej služby.

  • Čo ťa na tejto práci najviac baví a naopak, máš aj nejaké ťažkosti?

Na tejto práci ma najviac baví, keď nie je prácou. Keď prídu momenty stretnutí, kedy nám je spolu dobre, keď sa medzi deťmi cítim, ako by mi boli vlastné. A tiež, keď vidím, ako rastú, ako sa posúvajú, ako sa lepšia, alebo ako sa pri nich lepším ja… Náročnejšie chvíle pre mňa sú, keď mi deti hodia „zrkadlo“ – a robia to veľmi rady a často. Keď používajú moje presne frázy, gestá, riešenia. Niekedy sú tieto situácie len úsmevne a niekedy skutočne zahanbujúce.

  • Dá sa ti skĺbiť prácu v MŠ so životom v komunite, prípadne s domovým apoštolátom?

Asi celkom nerozumiem slovku skĺbiť. Jednoducho som súčasťou týchto troch „veličín“ a oni sú súčasťou mňa.

  • S deťmi je to niekedy veľmi zábavné a milé. Vedela by si sa podeliť s nejakou takouto príhodou?

Zábavné sú mnohé situácie, napríklad som vybuchla a začala kričať po jednom chlapcovi. Snažila som sa mu vysvetliť, že to, čo urobil, nebolo správne a po dlhom hlučnom monológu som sa ho spýtala, či mi rozumie. On sa zamyslel a spýtal sa ma : „Nany, a prečo si sa vlastne stala učiteľkou?“

A najvtipnejšie sú tie zrkadlovky, čo som už spomínala. Najmä, keď ja ešte nestihnem zareagovať a predbehne ma nejaké dieťa – „ježkovi oči, matko zem, pre pána Jána“…alebo už tak poznajú moje odpovede, že ani nečakajú, že im odpoviem, ale samy si odpovedia: „Mamka príde ? Jasne že príde.“

  • Vďaka ti Janka za tvoje skúsenosti, či  myšlienky, s ktorými si sa v tomto rozhovore podelila. Prezraď nám na záver, ktorá z nich je pre teba najviac inšpirujúcejšia.

No a myšlienka, ktorá ma inšpiruje rozhodne pochádza od mojej kamarátky sv. Terezky : „Malé veci s veľkou láskou.“ A tomu ma učia aj naši maličkí.

-dc-

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759