Spoznať dar byť rodinou

Jedno dievčatko pripravovalo svoj vianočný balíček. Malo v rukách škatuľu, ktorú balilo  do  drahého pozláteného  papiera. Používalo na to neprimerané množstvo nielen papiera, ale aj farebnej stuhy a ozdobných mašličiek.

„Čo robíš?“ – vyčítal mu nevľúdne otec. „Míňaš všetok papier! Vieš si predstaviť, koľko to stojí?“

Dievčatko s očami plnými sĺz sa utiahlo do kúta, tlačiac na srdce svoju škatuľu. V ten večer, na vigíliu Vianoc, sa svojimi malými krôčikmi približovalo k otcovi, sediacemu za stolom,  odovzdávajúc mu škatuľu, zabalenú do vzácneho ozdobného papiera.

„To je pre teba, otecko“, zašepkalo.

Otec sa rozcítil. Možno bol príliš tvrdý. Po tom všetkom sa dozvedel, že ten dar je pre neho. Odviazal pomaly stuhu, trpezlivo odbaľoval pozlátený papier a pomaličky otvoril škatuľu. Bola prázdna! Nepríjemné prekvapenie zosilnilo jeho podráždenú náladu a vybuchol: „Ty si minula všetok ten papier i stuhu na zabalenie prázdnej škatule!?“

Medzitým, ako sa do veľkých očí dievčatka opäť vrátili slzy, povedalo: „Nie je prázdna, ocko! Vložila som dovnútra milión bozkov!“

Pre toto môžte dnes stretnúť v jednej kancelárii muža, ktorý má na písacom stolíku škatuľu od topánok. „ Veď je prázdna“, hovoria mu všetci. „Nie. Je plná lásky môjho dievčatka“,  odpovie.

V živote rodiny sa často nájdu mnohé „prázdne škatule“. Sú však považované za prázdne len preto, lebo sme sa stali neschopnými vidieť to, čo je „neviditeľné“.

Hovoríme o cite, ktorý buduje a je neodmysliteľný pre rodinu, ľudské vzťahy, výchovu a život. Zdá sa, že ide o zanedbateľnú vec. A predsa – je to vlákno lásky, ale nik na to nemyslí…

Pre don Bosca to bolo veľmi dôležité. Vymyslel dokonca sviatok len na toto! Volajú ho „sviatok vďačnosti“ a slovo vďačnosť má tiež veľmi pekné synonymum: uznanie. Láska začína práve odtiaľ: od schopnosti vidieť, uznať a ďakovať. Náš každodenný život je plný darov: sú ľudia, ktorí upratujú, ktorí pripravujú jedlo i tí, ktorí sa starajú o dôležité veci. Sú ľudia, ktorí potešujú, povzbudzujú, prinášajú radosť, sú tí, čo hovoria ale aj tí, čo počúvajú…Dokázať si všimnúť toto všetko znamená nechať v sebe prúdiť miazgu Lásky, ktorá zjednocuje a túži len rásť a šíriť sa ďalej.

Preklad: sr. Gabriela Bauerová

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk