Sme rodina

Január môže mať viacero typických prívlastkov. Avšak v našej saleziánskej rodine ho isto môžeme nazvať mesiacov saleziánskych sviatkov. Sviatkov bl. Titusa Zemana, bl. Laury, sv. Františka Saleského a predovšetkým sv. Jána Bosca. Čo sa mi však na týchto sviatkoch najviac páči je to, že vďaka týmto sviatkom svätých máme i my dnes príležitosť sa stretnúť spolu ako rodina. Akoby som si to každým rokom tak viacej uvedomovala, čo to znamená. Na začiatku deviatnika k don Boscovi sme navštívili našich chorých bratov saleziánov tu v Nitre a bola to ozaj škola života. V nemocnici sme boli viac ráz pozrieť don Alojza Špaldoňa. Je to ozaj zaujímavé, že aj keď sme sa ako ľudia predtým veľmi nepoznali, cítime k sebe puto jednoty. Je to náš brat, ktorý sa teraz pomaly blíži k nebu a my ho môžeme na tejto ceste sprevádzať. Možno iba krátkou návštevou či  spoločnou modlitbou. Keď sme sa ho napríklad spýtali, kam by chcel ísť z nemocnice, odpoveď bola jednoduchá: „ Do neba!“ A veru s veľkou vďakou sme si od neho vypýtali kňazské požehnanie, pri ktorom mu zažiarili oči.  Druhou školou života bola návšteva don Jozefa Dvorského, ktorý pôsobí tu v Nitre na biskupstve ako nitriansky kanonik. V tom čase bol tiež po operácii. Privítal ma klasicky s otázkou a iskrou v očiach: „Tak čo, športovkyňa, kedy si prídeš pozrieť spoločne futbal?“  A rodinnosť  je na svete. Avšak tieto návštevy sú pre nás niečím viac než len priateľským stretnutím. Sú praktickou duchovnou obnovou, kde sa dotýkame na jednou strane fyzickej bolesti, avšak na druhej strane duchovnej hĺbky, radosti, nádeje a vďačnosti z toho, že všetko môže slúžiť k zjednoteniu sa s Bohom. Náš deviatnik samozrejme vyvrcholil oslavou don Bosca. Krásnou svätou omšou na Klokočine, po ktorej nasledovalo pohostenie. Čas na stretnutie s Bohom v Eucharistii a na stretnutie s Bohom v ľuďoch v radosti, ľudskosti, spontánnosti. Viacerí ľudia nám po slávnosti hovorili s vďačnosťou: „Sme radi, že ste tu! Že sme tu spolu s vami ako jedna rodina!“ A to je asi najväčšia odmena pre nás. Že sa máme radi a navzájom sa povzbudzujeme v jednoduchosti a spontánnosti vo vďačnosti za každý deň a stretnutie. Že spoločne tak tvoríme rodinu!
sr. Monika Foltýnová