S poslednou sestrou z najstaršej generácie saleziánok sa prišli rozlúčiť do Trnavy

Pre sestry saleziánky je Trnava významným miestom. V roku 1940 to bolo prvé mesto, do ktorého po formácii v Taliansku prišli prvé slovenské sestry. Generácia týchto zakladajúcich sestier sa presídlila do nebeského kráľovstva a ďalšiu generáciu sestier, ktoré prešli formáciou v týchto začiatkoch saleziánskej charizmy na Slovensku uzatvorila sr. Mária Rajtárová svojim odchodom do neba. Rozlúčiť sa s ňou prišlo do Trnavy dňa 23. júla okolo 50 sestier z provincie, saleziáni ako aj blízki z jej rodných Sľažian a Dolného Dubového, kde nejaký čas pôsobila na fare pri svojom strýkovi, ako aj množstvo jej známych s ktorými sr. Mária udržovala živý kontakt.

Zádušnú svätú omšu slúžil salezián don Slávko Švihra v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke spolu s ďalšími saleziánmi a s premonštrátom Jozefom Bartošom. Počas kázne don Slávko vyzdvihol vernosť sr. Márie a svedectvo jej života, najmä to, že jej lampa bola stále zažatá, bola pripravená na odchod k Pánovi, čakala iba kedy on zavolá.  „Život sr. Márie  bol poznačený aj bolestnými udalosťami, najmä zásahom štátnej moci. Prvé sľuby sr. Mária zložila spolu s ďalšími siedmimi novickami 6. júla 1950 a  jej krížová cesta začala v auguste 1950 kedy komunisti násilne rušili ženské kláštory v tzv. akcii R. Počas 18 tich rokov bola sr. Mária na siedmich miestach násilného sústredenia rehoľníčok, väčšinou v neľudských podmienkach“, čítala vikárka provinciálnej predstavenej počas pohrebných obradov v nekrológu.  Sr. Jana Kurkinová, provinciálna predstavená saleziánok na Slovensku vyjadrila vo svojom príhovore okrem jej osobnej skúsenosti so sr. Máriou aj vyjadrenia z viacerých kondolencií, ktoré prichádzali počas týchto dní, zaznievala spomienka na jej žiariace oči, z ktorých vychádzalo úžasné svetlo a tiež – ako to aj sama občas povedala – aj určité šibalstvo. „Nie raz nás pobavila svojou vtipnou reakciou, humorom vedela mnohé situácie nadľahčiť, ale tiež nás  povzbudila svojou hĺbkou a zápalom, vyjadrila sr. Jana. Vo svojom príhovore spomenula aj slová generálnej predstavenej sr. Yvonne Reungoat: „Nemôžem zabudnúť na jej iskru v očiach, na naše spoločné stretnutie, lebo mi ukázalo svätosť našej rehoľnej rodiny, ktorá sa zviditeľňuje v týchto jednoduchých sestrách, bohatých na vieru a rodinného ducha, ktorý nás charakterizuje. Som spojená v modlitbe a ďakujem Pánovi za veľký dar tejto sestry, ktorá sa z neba neprestáva modliť a prihovárať za vás všetky, za povolania, za vašu krajinu.“

Taktiež sa prihovoril don Pavol Grach, ktorý zastupoval provinciála saleziánov, a spomenul  ako sa raz provinciál don Jozef Ižold pýtal sr. Márie či neľutuje, že sa stala rehoľnou sestrou, keďže ju v mladosti už skoro vydali. A ona nato: „teraz by som mala pri sebe starca a takto mám pri sebe stále mladého Ježiša.“

Sestra Marienka, ako sme ju volali, nechala aj odkaz mladým sestrám: „povedz im, nech sú verné, nech milujú Ježiša a rastú vo svätosti a nech sú veselé a trochu aj beťárky, hlavne nech milujú Pána celým srdcom.“

„Lúčim sa s Vami v mene sestier našej provincie, aj v mene našich misionárok, ktoré sú dnes s nami duchovne spojené.  Ďakujem za všetko to, čo už zaznelo v nekrológu – za váš bohatý život, za príklad veľkodušného darovania sa Pánovi, za všetky vaše modlitby, námahy a obety. Ďakujeme za príklad vernosti až dokonca. Vytrvali ste, teda veríme, že Pán má pre Vás tu najkrajšiu odmenu. Odpočívajte v pokoji a prihovárajte sa za nás“, rozlúčila sa v mene všetkých sestier provinciálna predstavená.

Monika Skalová, fma

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk