Každé poslanie má svoj význam, ak mu ho my dáme

Predstavujeme sr. Rozáliu Mrenovú, ktorá sa dlhodobo venovala opatrovateľskej starostlivosti generácie najstarších slovenských sestier saleziánok.
 
Kde momentálne pôsobíš a čo je tvojim poslaním?
Už 12 rokov žijem v komunite v Trnave na Olympijskej, kde doteraz žili staré a choré sestry. V komunite som pracovala ako opatrovateľka. V poslednom čase som sa starala o našu poslednú sestru z najstaršej generácie, sestru Máriu Rajtarovú. Zároveň robím aj rôzne práce a služby v dome či v záhrade.
 
V čom vidíš význam svojho poslania?
Každé poslanie má svoj význam, ak mu ho my dáme. Aj tá najjednoduchšia práca môže byť modlitbou a prosbou za mladých, za trpiacich a za potreby Inštitútu či sveta. Preto sa snažím každý deň dať zmysel mojej práci a všetkému čo robím. Podobne aj modlitby zameriavam na tento cieľ. Vnímam prosby o modlitbu, o ktorú nás ľudia prosia a zahŕňam do modlitieb a obiet tých, s ktorými sa stretávam. Takto dávam hodnotu aj tej najobyčajnejšej práci.
 
Má tvoje poslanie nejaké úskalia, ktoré vnímaš?
Poslanie pri chorých vyžaduje veľkú trpezlivosť, lásku a porozumenie. Je to dobrá životná škola. Čím ťažší stav, tým je táto škola náročnejšia. Ak dobre využijeme túto možnosť, dá sa veľa naučiť, ale aj získať zásluhy. Myslím, že mi v tomto dajú za pravdu všetci, ktorí opatrujú starých, chorých. Je to aj skúška a zároveň výzva. Pripomína mi to , že tu na tejto zemi nemáme trvalé bývanie, ale sme stále na ceste k Pánovi. Už ako dievča ma mama viedla k modlitbe za dobrú smrť a teraz si to častejšie pripomínam a modlím sa za seba i za sr. Marienku.
 
A iné aktivity, je na ne čas?
Vo farnosti na Kopánke , kde teraz pôsobím, som v trojčlennom „tíme“ kostolníkov. Robím to rada, mám možnosť stretnúť sa s farníkmi alebo chlapcami-miništrantmi, s bratmi saleziánmi. Príležitostne rozdávam sv. prijímanie a pravidelne nosím sv. prijímanie niektorým chorým, ktorí už nevládzu prísť na bohoslužby. Prinášať chorým eucharistického Ježiša ako posilu, bolo od mladosti mojou túžbou a som rada, že môžem takto poslúžiť, nakoľko mi to iné povinnosti dovoľujú.
 
Máš nejaký obľúbený citát, stať zo SP, ktorý ti je povzbudením, nejakú myšlienku, skúsenosť…..
Mojim obľúbeným žalmom je žalm 145. Začína slovami: Oslavovať ťa chcem Bože môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky…
Vedie ma k tomu, aby som Pána nielen vzývala o pomoc, ale mu aj ďakovať a oslavovať ho za všetky dobrá, ktorými ma denne zahŕňa.
Veľmi sa ma dotýka aj stať z evanjelia sv. Matúša (8,2-4) o uzdravení malomocného, ktorý prichádza s prosbou: „Pane, ak chceš môžeš ma očistiť“. A Pán mu hovorí: „Chcem, buď čistý“.
Podobne i príbeh o cudzoložnici z Jánovho evanjelia (8,1-11), kde Ježiš hovorí žene: „…Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Uvedomujem si moju slabosť a veľké milosrdenstvo Pána, ktoré mi prejavuje vo sviatosti pokánia, ale aj mnohorakými spôsobmi, za ktoré som Mu nesmierne vďačná.
… A spomienka na nejakú skúsenosť? Často sa v modlitbe pri rôznych potrebách obraciam na „duše v očistci“, za ktoré sa i pravidelne modlím. Zverujem im drobné, možno niekedy aj banálne situácie ako napr. nájsť miesto na parkovanie,  zverujem im svoje obavy, strachy, nepríjemnosti. Je to moja „dohoda“ s blízkymi, ktorí sú už na druhom svete; ja sa snažím pomáhať im a oni zasa pomáhajú mne a verím, že raz mi prídu v ústrety v hodinu mojej smrti.