Všedná nevšednosť

Bežné dni v rehoľnej komunite sú naplnené prácou, kontaktom s deťmi, mladými, rodinami, modlitbou, ale i spoločnými chvíľami. Zasvätení i naše spolusestry vedia o čom je reč. Dá sa to porovnať aj s takou bežnou rodinou. Striedajú sa povinnosti – zamestnanie, starostlivosť o deti, modlitba… Každý deň vám pripadá celkom rovnaký. Jeden kolotoč. Niekedy sme hore, niekedy dole, ale stále ideme ďalej. Keď však chceme, môžeme objaviť a zažiť aj niečo nové. Stačí sa rozhodnúť a vedieť sa zastaviť. Aj v našej bratislavskej komunite, ktorá má špecifické poslanie- učiť v materskej škole a venovať sa rodinám, sme našli vo všednosti nevšednosť.
Začiatkom februára sme odložili nabok pracovné záležitosti a išli sme obdivovať krásu a duchovno v umeleckých dielach nedávno zosnulej Evy Trizuljakovej a jej dcér. Bolo to stretnutie vďačnosti za dar života. A tak sme vo všednosti života ľudí objavili nevšednosť a hĺbku vzťahu s Bohom a úžasný umelecký dar, ktorý sa odovzdáva ďalej v deťoch pani Trizuljakovej.
Ďalšou nevšednosťou bola návšteva (v našom saleziánskom slovníku „vizitácia“) provinciálnej predstavenej sestry Moniky Skalovej. Strávila s nami úžasný víkend v rodinnej a pokojnej atmosfére. Vizitáciu si „predĺžila“ spoločnou návštevou divadla. Niekedy je ťažké nájsť vhodné divadelné predstavenie pre divákov s určitými hodnotami… Tak sme sa ocitli v Anglicku na začiatku 19. storočia a neoľutovali sme. Divadelné predstavenie Rozum a cit nesklamalo naše očakávania a herecké výkony sme spoločne s návštevníkmi ocenili búrlivým potleskom.
Takto nám plynú dni. Občas sú všedné a občas nevšedné. Krása je ukrytá aj v tých prvých i v tých druhých.
Sr. Martina Škvareninová