Ako sa niečo nepodarilo

Koľko sa toho v našich prostrediach robí, koľko premýšľania a síl sa investuje do rôznych akcií, aby sme im dali správny význam. A niečo vyjde a niečo sa niekedy aj nepodarí. Keď veci vyjdú, všetci si s príjemným pocitom tleskneme. V tom druhom prípade sadneme a analyzujeme, kde sme niečo nedotiahli. Ale články o tom veľmi nepíšeme.
 
V rómskej osade na Orechovom dvore v Nitre pracujeme v materskom centre. Dni sú tam veľmi pestré a tomuto trendu odpovedajú aj aktivity a ponuky pre mamičky s deťmi.  Jednou z tých pravidelných je modlitbové popoludnie každý štvrtok. S kňazom a celými rodinami sa piesňami a slovom prihovárame Bohu, poprípade sa modlitba spojí s krátkou katechézou. Vždy sa vychádza z vnútorného naladenia skupiny. Atmosféra je pri modlitbách veľmi pokojná.
 
Keďže sa začalo pôstne obdobie, rozhodli sme sa pomodliť s rodinami krížovú cestu. Kňaz zobral megafón a pozval aj ostatných ľudí z osady. Prišlo ich veľmi veľa, lebo duchovný svet im nie je neznámy. Chlapci sa ujali kríža a fakieľ a za sprievodu gitary a spevu sme sa vybrali k prvému zastaveniu. Kostol nemáme, všetko sa teda dialo vonku v osade. Päť bytoviek, päť zastavení. Hneď pri prvom nastala v dave riadna zvada, lebo niekto si všimol, že si nás z bytoviek natáčajú do mobilov a museli to s nimi patrične nahlas odkomunikovať. Niektorí znervózneli a museli si počas ďalšieho putovania pripáliť cigarety. Pridali sa aj zvedaví kávičkári so šálkami v ruke. Aj tí, čo začali rozhadzovať kamienky…
 
Krížová cesta pokračovala až do konca, ale ja tu moje rozprávanie skončím. Na záver len toľko, že cena a cesta úspechu alebo neúspechu akcie a aktivity tu v osade pre mňa prestáva mať nejaký silný význam. Dôležité je, že sa dobrým veciam necháva priestor. Keď sa tak vezme, tá pravá krížová cesta v Jeruzaleme bola úspešná, či neúspešná?
 
Sr. Miroslava Tarajová