Krása počúvania

Počúvanie sú dvere, ktoré vedú k múdrosti. Každodenné skúsenosti ukazujú, že pedagógovia i rodičia sa často stretávajú s ťažkosťami pri pochopení detí – edukantov. Jedným z dôvodov je práve nedostatočná schopnosť počúvať. Mladí často vnímajú, že s nimi vychovávateľ alebo rodič hovorí, ale nevenuje dostatočnú pozornosť tomu, čo si oni sami myslia, iba dáva hotové odpovede.

 

Je čas, aby sa rodičia i vychovávatelia zamysleli nad spôsobom sprevádzania mladých a cibrili svoju schopnosť autentického počúvania.  Skutočne počúvať znamená venovať pozornosť, naučiť sa čakať, prijímať slová, ticho a gestá. Počúvanie je aktívny proces, ktorý si vyžaduje starostlivosť o druhého, koncentráciu a vytvorenie pokojného priestoru v seba samom, aby ten druhý mohol vyjaviť svoje túžby, pochybnosti, pocity a emócie, obavy a očakávania. Počúvanie pomáha zlepšiť vzájomné poznanie a porozumenie, predchádzať napätiu vo vzťahu a presnejšie ukáže prípadné výchovné ciele.

 

Počúvanie – dialóg

V dialógu je počúvanie dôležitejšie ako slová. Autentický dialóg spočíva na ochote počúvať druhého a na vnímaní toho, či sa cíti vypočutý. Počúvanie znamená dávať signály verbálneho a neverbálneho príjmu, vyjadrovať porozumenie a zdieľanie. V prvom rade schopnosť počúvať sa týka prijatia slov a verbálnych posolstiev  s rešpektom, bez prerušovania. Táto pozornosť, zameraná nielen na obsah toho, čo sa hovorí, ale aj na pocity a skúsenosti, ktoré sú na ich pozadí, povzbudí mladého človeka a / alebo dieťa, aby hovorili slobodne.

 

Srdce, ktoré počúva

Počutie a počúvanie nie je to isté. Počuť niečo je fyziologický jav, ktorý môže nastať aj nezávisle od vôle jednotlivca. Počúvanie je však psychický akt, ktorý neznamená jednoducho počúvať a snažiť sa pochopiť, čo bolo povedané, ale skôr vstúpiť do emocionálnej komunikácie s druhým. Kým počutie sa týka ucha, počúvanie zapája srdce.

Človek môže slovami čosi komunikovať,  ale zafarbenie, dych, zvuk a modulácia hlasu môžu prezrádzať, ten človek by vlastne chcel komunikovať niečo iné. Ako je potrebné dešifrovať akýkoľvek jazyk, aby sme ho pochopili, tak aj prostredníctvom počúvania hlasu, jeho charakteristického tónu, hlasitosti a rytmu môžeme pochopiť emócie a náladu druhého: pohodu alebo rozladenosť, spokojnosť alebo nespokojnosť, istotu alebo neistotu.

 

Potreba byť vypočutý

Potreba byť vypočutý súvisí s očakávaním uznania, prijatia. Keď vychovávateľ alebo rodič preukáže ochotu prijať myšlienky a pocity druhého, potom aj ten druhý otvorí svoje srdce k načúvaniu vychovávateľa/rodiča a k spoluvytváraniu vlastnej životnej cesty. Empatické počúvanie podporuje väčšie pochopenie seba samého. Ten, kto je schopný počúvať, bude schopný priblížiť sa k emocionálnemu rozpoloženiu druhého, k jeho dojmom, akoby boli jeho vlastnými. Empatické počúvanie umožňuje vychovávateľovi či rodičom „obuť sa do topánok druhého“, aby pochopili jeho myšlienky a túžby, pocity radosti, smútku, osamelosti, ustarostenosti, hnevu a nespokojnosti. To pomôže druhému vydať sa na cestu s dôverou a nádejou.

 

Autor: Pham Thi Kim Ngan Maria, FMA

Preložila a upravila: Karolína Szelesová

Zdroj: www.rivistadma.org

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk