Si blahoslavený

 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.  (Jn 20, 19 – 31)
 
Dvojča Tomáš, podobne ako Peter, milovaný učeník a Mária Magdaléna, spočiatku ostal v tme nevery. S tým rozdielom, že pre sklamané nádeje odišiel zo spoločenstva a zvolil si samotu. V bezmocnosti sa zatvrdil proti obavám pred židmi a zanechal svojich ustráchaných bratov a sestry. Keď sa s nimi opäť zišiel, vycítil radikálnu zmenu. No zas radšej zatvrdzuje sám seba, aby sa znovu nesklamal. Vzdať sa svojej nevery je ochotný iba ak bude Vzkriesený plniť jeho kritériá. Chce hmatateľného Ježiša, rovnako dotknuteľného, ako Mária Magdaléna. Ježiš prekvapivo splní Tomášovi jeho podmienky. Ale tiež mu prikazuje, aby prekonal svoju podmienečnú vieru.
 
Ježiš Tomáša napriek nevere obdaroval. Ukázal mu svoje rany, aby jeho srdce ranil láskou. Stal sa pre Tomáša jeho Bohom a jeho Pánom. Podobne ako keď milá z Piesne piesní často vyznáva: „Milý môj je môj a ja som jeho…“. Ježišove rany, rany trpiacich – ako napríklad i pozostalých na Srí Lanke – i naše rany znášané s ním, nás zraňujú uzdravujúco. Potrebujeme sa dotýkať rán, aby sme sa učili milovať a potrebujeme trpieť, aby sme sa stali ozajstnými. Lebo len keď sa v nás prebudí ten najušľachtilejší súcit, spolucítenie s bratom či sestrou, staneme sa zdravšími a veriacejšími. A dostaneme aj to, v čo sme nedúfali. Ježiš sa nechá nami dotýkať  v Eucharistii tak naozaj.
 
Také je milosrdenstvo nášho Boha. Akýkoľvek neveriaci sme, dovolí nám dotýkať sa ho celkom intímne. Ba necháva svoje rany pre všetkých Tomášov všetkých čias navždy otvorené. Nielen Tomáš, ale aj spomínaní učeníci sú naše dvojčatá. Ponúkajú nám paletu ľudských typov, ako sa prepracovať k ozajstnej viere. Ježiš im vyšiel v ústrety aj pre nás, aby ich úprimné svedectvo zapísané v evanjeliu pomohlo k viere všetkým nám. Aby sme  mocne verili, aj keď sme nevideli a boli tak blahoslavení. Ostáva nám silno veriť, že slovom evanjelia prejde aj našimi zatvorenými dverami, aby nás svojimi ranami, každého osobne, prežiaril láskou až do špiku kostí.
 
sestra Dáša

Foto: Monika Golianová
Večeradlo