Kto je v bráne

Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.  Kto vchádza bránou je pastier oviec.  Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.  Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.  Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.”  Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam:  Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.  Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.  Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.  Jn 10, 1 – 10

 

Jedine v Jánovom evanjeliu nenachádzame Ježišove „trailery“ vo forme podobenstiev. Silnou stránkou štvrtého evanjelia sú však symboly, ktoré si môžeme predstaviť ako významom nabité ukážky, alebo ako  výživné jednohubky.

 

V dnešnom evanjeliu o dobrom pastierovi dominujú dve, ktoré ak si chceme vychutnať, potrebujeme dobre pochopiť logiku starovekého ovčinca. Bola to skalami a suchými vetvami s tŕním obkolesená plocha, do ktorej sa za pastvou putujúci pastieri s ovečkami uchyľovali na noc. Pastier si zvyčajne ľahol priamo do vstupného otvoru ovčinca – brány – , aby ho ľudský či zvierací zlodej nijako nemohol obísť. Ráno stačilo pastierovi povedať napríklad: „Poďme, ide sa!“ a ovce poslušne vyštartovali za ním. A to aj vtedy, ak v ovčinci práve nocovalo viacero stádočiek. Mimochodom aj dnes na vidieku môžete vidieť, ako domáce zvieratá i s mláďatami, dokonca aj sliepky, poznajú hlas svojho gazdu a od cudzieho utekajú. Ako každá brána, aj tá v ovčinci fungovala obojsmerne: s pastierom dnu a s ním aj von.

 

Kresťan je ten, kto dobre pozná hlas Ježiša vo svojom vnútri, najmä skrze evanjelium. Cez Ježiša – bránu a s jeho pomocou vchádza do svojho vnútra, aby v ňom našiel seba i plnosť života s ním. S jeho pomocou vychádza aj von, k ľuďom, ktorí sú mu zverení. Lebo len keď bude jeho vchádzanie a vychádzanie v rovnováhe, zakúsi pravú plnosť života. Jedine Ježiš je bránou, ktorá privádza k najplnšej plnosti života všetkých. Aj tých, ktorí mali ťažké detstvo, upadli do závislostí alebo zdedili charakterové defekty.

 

Druhým, tento krát negatívnym symbolom v Jánovom úryvku je zlodej. Dnešným výrazom ide vlastne o egoistu. Čiže o toho, kto vzťahuje veci, ľudí, život na seba, k sebe a pre seba. Je protikladom dobrého pastiera. Zlodej neznáša legálne brány. Hľadá najmenej chránené miesta a ľahko dosiahnuteľné úspechy.

 

Neostáva nám nič iné, ako pripustiť, že tá zlodejčina je nám ešte stále akosi blízka. Drieme nám pod kožou.  Ak si ju však začneme lepšie uvedomovať, premenu na pastierov máme na dosah. Najmä s pomocou toho Dobrého.

 

sestra Dáša

Foto: Monika Golianová

Galilejský pastier, Hľadanie pastvy na Judskej púšti

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk