Nová láska

Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh.  A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi.  Deti moje, ešte chvíľku som s vami.  Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.  Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ 
 Jn 13, 31 – 33a. 34 – 35
 
V druhom čítaní tejto nedele nás iný, neznámy Ján, zrejme zo školy Jána apoštola, fascinuje obrazom nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba. Predstavuje ho ako nový, definitívny stánok Boha medzi ľuďmi. Symbol starozákonného chrámu a svätostánku v ňom je dodnes nabitý významom. Poukazuje na prekrásny príbytok, spoločenstvo veriacich, svätosť  a hlavne na najintenzívnejšiu Božiu prítomnosť medzi nami, na jeho dôvernú jednotu s ľudstvom. Silu tohto symbolu Ján dokresľuje postavami ženícha a nevesty, pri ktorých ide nadovšetko o lásku a zjednotenie v nej. A nový chrám sa stáva svadobným stánkom, v ktorom láska prekypuje.
 
V evanjeliu nám Ježiš, bezprostredne po Judášovom odchode, dáva príkaz lásky, dar nového prikázania o vzájomnej láske. Aspoň tak verbalizuje Ján apoštol zážitok Ježišovho umývania nôh učeníkom. Lebo aj keby Ježiš nové prikázanie nebol vyslovil, predviedol ho tak rukolapným a šokujúcim skutkom, že muselo navždy ostať  opísané v evanjeliu. A predsa mávame strach z lásky, z toho, že nás Boh pokorne miluje. Ak sa bojíme milovať, je to taktika Zlého. Veď milovať je ľahšie ako nenávidieť. Na jednoduché, a teda ozaj pravé gestá lásky, sa spotrebuje oveľa menej energie ako pre snahu ostať ľahostajným či nevraživým, samozrejme aj so všetkým okolo toho. Napokon človek i prirodzene prebýva vždy tam, kde miluje, kde je jeho srdce.
 
Je evidentné, že tým slávnym a Ježišom prisľúbeným nebeským príbytkom nie je nič viac a nič menej ako totálna láska, inými slovami praktizovanie nového prikázania. Ona je tým novým svätostánkom, ktorý ako Ježišov výdobytok pre nás zostupuje od Boha a v ktorom sa intímne zjednocujeme s ním i medzi sebou navzájom. Preto je logické, že na konci vekov už nebude  žiaden kostol, ani chrám, ani stánok. Budeme mať príbytok, svoje osobné svadobné miesto v Láske. Stavajme ruka v ruke s Bohom, ako dieťa so svojím otcom, dennodenne múry lásky nášho cieľového príbytku v nebeskom Jeruzaleme. Aby sme raz definitívne milovali a definitívne boli milovaní.
 
sestra Dáša
Foto: sestra Dáša