Najpodstatnejšia otázka

Keď raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: “Za koho ma pokladajú zástupy?” Oni mu odpovedali: “Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.” “A vy ma za koho pokladáte?”, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: “Za Božieho Mesiáša.” Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: “Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.” A všetkým povedal: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Lk 9, 18-24

 

Zbožní moslimovia sa niekoľkokrát denne modlia zvláštne litánie. S pomocou početnejšieho „ruženca“ ako máme my, pri každom zrnku na spôsob modlitby chvály vzývajú rôzne Božie mená. Pritom každý má výsadu, že posledné – sté – Božie meno si môže zvoliť sám a nikomu ho neprezradiť dokonca života. Otázku o svojom mene položil Ježiš svojim učeníkom na prekrásnom mieste: pri jednom z prameňov rieky Jordán pod veľhorou Hermon. Dodnes sú tam zvyšky pohanských chrámov vytesaných do skál, na ktorých vtedajšie ruiny sa dívali učeníci spolu s Ježišom. Práve tu podľa evanjelistu Matúša dostal Peter po  svojej odpovedi na Ježišovu identitu meno Skala, na ktorej Ježiš vybudoval svoju nepremožiteľnú cirkev.

 

Ježiš aj nám všetkým v nedeľnej liturgii Slova položí otázku: Za koho ho pokladáme v slovenskej cirkvi, v našej farnosti či komunite? No pôjde ešte ďalej. Spýta sa osobne každého z nás: Kým som pre teba? Ako ma voláš vo svojom srdci? Určite mu nejde o presnú dogmatickú definíciu seba ako druhej božskej osoby. Napokon ju nečakal ani od samotného Petra. Ide mu skôr o osobný pochop, kým je v najosobnejšom vnútri pre každého z nás. Nevyjadrime to hneď. Počkajme chvíľu. Hľadajme. V najhlbšej hĺbke svojho bytia… Možno ho ako sestra Zdenka nazveme svojím milovaným slnkom, alebo osou svojho života, dušou svojej duše, živým ohňom, epicentrom lásky. Je, či môže byť tým, ktorý ma preniká do špiku mojich kostí, ktorého srdce tlčie v každej mojej bunke a dýcha v celom mojom bytí.

 

Vítaj, Pane, v celej nahote mojej existencii. Buď mi všetko vo všetkom. Zakoreň sa v mojom srdci, myšlienkach, vedomí i nevedomí, aj  v tele. Len s tebou môžem ísť opačným smerom ako ma unáša egoizmus sveta i  vlastného srdca. Len ponorená do Teba môžem Ti byť k dispozícii bytostne, nielen rozumom, svätými myšlienkami či silenou vôľou. Len s tebou prestanem utekať pred námahou a prijmem kríž ako súčasť výkupnej cesty pre seba i pre druhých. Len s tebou prestanem strácať čas bojom proti utrpeniu a budem kráčať aj uprostred bolesti s pokojom, tichou nežnosťou, pomazaná tvojím Duchom. Áno, budem spracúvať ľudské utrpenie láskou ako Ty.

 

sestra Dáša

Foto: Vodopád neďaleko od prameňa Jordánu (titulka), Jaskyňa po pohanskej svätyni, Predhorie vrchu Hermon

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk