Kamenné srdce či tvár?

Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.  Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.  Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?”  On sa obrátil a pokarhal ich.  A odišli do inej dediny.  Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.”  Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.”  Inému vravel: „Poď za mnou!” On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.”  Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!” 1 Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.”  Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.”  Lk 9, 51-62

 

Pred veľkou cestou do Jeruzalema nám evanjelista Lukáš opäť pripomína, že Ježiš je väčším prorokom, ako tí z najväčších. Eliášov učeník Elizeus sa mohol rozlúčiť so svojou rodinou. Kto však pôjde za Ježišom, by nemal zaváhať ani na chvíľku. Ani Ježiš nezaváhal. Bol stále na ceste a aj keď v tejto chvíli nesmeroval inam, smeroval inak: k umučeniu. V Jeruzaleme má byť vzatý v zmysle exodu, ktorý je posledným štádiom aktivity každého proroka. Evanjelista vnímavo zaznamenáva Ježišovo pevné rozhodnutie, ktoré má v gréčtine otvorený emotívny podtón, ktorý dosvedčuje jeho pevné rozhodnutie čeliť vážnym ťažkostiam. Takéto rozpoloženie nám môže pripomenúť fakírov či indiánov, ktorí sa odjakživa cvičili, aby bez zachvenia obstáli hoc aj pri mučeníckom kole.

 

V evanjeliu o tejto situácii čítame dosť automaticky. Ale odkiaľ o tom evanjelista mohol po mnohých rokoch vedieť? Veď to bolo niečo vnútorné a veľmi osobné! Lukáš chcel povedať zrejme aj niečo iné. A síce, že sa na Ježišovi majú splniť predpovede o Pánovom služobníkovi, ktorý si podľa Izaiáša zatvrdí tvár ako kremeň (Iz 50,7). A podľa Ezechiela dokonca sťa diamant (Ez 3,9). Tento dôležitý okamih v Ježišovom živote ukazuje na zrelosť Ježišových emócií. Nezatvrdzuje si srdce – vnútro, ktoré má ostať otvorené milosrdnej láske počas celého jeho predvídaného utrpenia. Ale zatvrdzuje svoje rozhodnutie a s ním všetko, čo by ho mohlo „od tváre smerom von“ ovplyvniť vo vnútornom rozhodnutí byť verný Otcovej vôli pre spásu človeka.

 

Takto milosrdné srdce Ježiša vyvinulo ohromné úsilie proti akémukoľvek pokušeniu uhnúť pred umučením, ktoré ho čakalo. Rozhodol sa chrániť svoj milujúci postoj aj v najvyššom stupni utrpenia.Ak teda kamenná tvár, tak nikdy kamenné srdce. Naopak. Aj kamenná tvár pre najmäkšie srdce aké na zemi jestvovalo.

 

sr. Dáša

Foto: Cez Samáriu (titulka), Popri hore tábor, Z Galilei

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk