Učenícke dvojčatá

Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť.  A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.  Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!  Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám.  v tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!  A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia,  uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.«  Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte:  »Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!«  Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“  On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk.  Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.  No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ Lk 10, 1 – 12. 17 – 20
 
Väčšinou sme navyknutí na pestrý katalóg kresťanských čností, ktorých je toľko, že niekedy ich radšej statočne odkladáme dakde do spodného šuflíka. Biblia si počína múdrejšie. Pre ňu, podľa nej, je najzákladnejšou a najpodstatnejšou čnosťou, ba jedinou veľkosťou človeka schopnosť počúvať – učenlivosť, čiže učeníctvo u živého Boha. Počúvanie Boha v Slove a chudobných zároveň.
 
Každý z nás je vlastne učeníkom. Ale koho? Alebo poslucháčom. No čoho? Kto u Lukáša začne počúvať Boha, má pred ním okamžite čistý štít a stáva sa dôležitým. Počnúc Zachariášom a Alžbetou, Máriou a Jozefom až po kajúcu ženu, márnotratného syna, Zacheja a končiac lotrom na kríži. Platí však aj opak. Kto je dôležitý v Božích očiach – napríklad Peter – a prestane Boha dobre počúvať, stráca životnú silu pre seba i pre zverených. Evanjelistovi Lukášovi sa málilo hovoriť o apoštoloch. Pre jeho a hlavne Ježišove evanjelizačné sny Dvanásti nestačili. Jediný pridáva správu o 72 učeníkoch, ktorých Ježiš posiela po dvoch a ku ktorým mlčky počíta aj seba. Veď keby nejestvovali učenliví učeníci, na čo by boli apoštoli?
 
A ešte jeden detail. Mali by sme skôr hovoriť o minimálne „dvojvaječných“ učeníckych dvojčatách: krásne rozdielnych, a preto dojímavo dopĺňajúcich sa. Lebo Ježiš posielal učeníkov vždy po dvoch. Nešli teda a ani v našich časoch neprichádzajú vo svojom mene, so svojimi náukami. Prichádzajú svedčiť o tom, koho počúvajú – a to vzájomnými vzťahmi a skutkami. Učeníci živého Boha i dnes prinášajú úľavu pre svoje okolie, ako o nej hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní alebo evanjelista Lukáš. Rozdávajú povzbudenie, zdravie, útechu, pokoj. Nech sú požehnaní.
 
sestra Dáša
Foto: Cesta do Kafarnauma (titulka), Genezaretské jazero, Pohľad na Kafarnaum