Ako sa rodí misionárske povolanie

Oblasť Strednej Ameriky ponúka toľko výziev pokiaľ ide o chudobu, nespravodlivosť, problém uplatnenia sa mladej generácie, ktorá sa snaží študovať, aby si našla dobrú prácu a mala lepšie príležitosti pre svoj život. Takže som sa cítila dobre vo svojej krajine, lebo som vedela, že prostredníctvom vzdelávania robíme dobro, ale v určitom bode sa vo mne prebudil nepokoj a výzva, aby som išla ďalej. Vo vnútri som počula Pánov hlas, ktorý ma žiadal, aby som dala niečo viac. V skutočnosti, keď som povedala svojej provinciálke o tom,  čo som v sebe cítila, hovorila som len, že môj duch sa cítil obmedzený vo vzdelávacej štruktúre škôl.

 

Proces rozlišovania mojej ďalšej cesty nebol ľahký, musela som sa vzdať svojich túžob, mojich očakávaní, mojich strachov a ustúpiť Božej vôli. Verím, že každá duchovná cesta je vždy hra medzi krehkou ľudskou hlinou a silou Božej lásky, ktorá chce, aby sme zo seba urobili džbán vody, aby sme dávali život iným. Po čase modlitby a duchovného a psychologického sprevádzania som si teda bola istá, že som pozvaná na misiu ad gentes v rámci nášho Inštitútu. Za motto, ktoré ma sprevádza v mojom misionárskom povolaní, som si vzala výrok Izaiáša 6, 8: Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: “Koho pošlem a kto nám pôjde?” Odpovedal som: “Tu som, pošli mňa!” Som presvedčená, že v mojom živote je nekonečné Božie milosrdenstvo konkrétne, pretože ma bezpodmienečne miluje. To je ten silný misionársky podnet, ktorý nikdy nemožno umlčať, je potrebné ho zdieľať.

 

V roku 2017 som odišla do Ríma, aby som začala prípravu na misie. 24. septembra som v Bazilike Panny Márie Pomocnice dostala misijný kríž a v decembri toho istého roku mi určili misijnú destináciu. Teraz som v Baku, v mojej prvej destinácii. Keď som si podala žiadosť do misií, predovšetkým som prosila Pána, aby ma viedol k najchudobnejším ľuďom, chcela som sa s Ním stretnúť v chudobe. Pri mojom stretnutí s generálnou Matkou sa ma ona spýtala: Lucia, čo myslíš, aký druh chudoby by si mohla nájsť v Azerbajdžane? Ja som odpovedala, že chudobu nájdem v sebe, pretože som vedela, že Azerbajdžan je moslimský štát, takže kresťania sú menšinou a v tomto svete sú menšiny zvyčajne najchudobnejšie a marginalizované.

 

Boh nás vždy prekvapuje…

Niekedy sa myslí, že kresťanský život je ťažký, pretože vyžaduje od nás obety, ale vo svojom živote som cítila, že to, čo Benedikt XVI. povedal mladým ľuďom v Paríži 2010 pri príležitosti blahorečenia kardinála Henryho Newmana, sa stalo skutočnosťou: „Pýtajte sa Boha čo pre vás zamýšľa! Požiadajte ho o veľkodušnosť, aby ste mu povedali „áno“! Nebojte sa dať sa úplne Ježišovi. Dá vám milosť potrebnú na uskutočnenie vášho povolania. “ Takže môžem povedať, že je pravda, že som dala svoj život Kristovi a musela som opustiť svoju krajinu, svoju rodinu, priateľov, mladých ľudí a mladých stredoameričanov, moju pôvodnú provinciu. Ale Boh bol taký veľkorysý a dobrý, že vo všetkých vás, milé sestry a členovia saleziánskej rodiny na Slovensku, som našla novú rodinu – prijímajúcu a vernú Kristovi. Teraz patrím do Slovenskej provincie FMA, pretože ona otvorila Komunitu v Baku.

 

sr. Lucía Vásquez Fma

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk