Neslýchaná dôvernosť

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“  Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.  Chlieb náš každodenný daj nám každý deň  a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi.  A neuveď nás do pokušenia.“  Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľu, požičaj mi tri chleby,  lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.«  A on znútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.«  Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.  Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!  Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.  Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?  Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?  Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Lk 11, 1 – 13
 
V nedeľnej stati Písma, kde sa Abrahám prihovára za obyvateľov Sodomy sa nachádza jedna z veľmi mála diskutovaných „opráv“ pôvodnej hebrejskej Biblie. Najstarší text totiž hovorí, že Pán stál pred Abrahámom a nie Abrahám stál pred Pánom, ako čítame aj my. Židom sa zdalo neúnosné, aby pred človekom, čo ako vzácnym, stál Boh, a preto – v domnienke, že ide o chybu prepisovača – text opravili. Veď predsa Najvyšší sa nemôže postaviť do služby človeka!
 
Až prišiel Ježiš, ktorý okrem tisícov iných podobných postojov umýval naše nohy. Aj Pán skutočne počúval Abrahámove stupňujúce sa prosby. Do bodky. Lebo jeho ľútostivé srdce priam miluje modlitbu príhovoru. A účinnosť Abrahámovej modlitby bola taká mocná, o akej my, novozákonní veriaci, často iba snívame. Ich vzájomný dialóg totiž neprebiehal v zmysle, že by Abrahám prosil Pána, aby urobil toto a toto. Ale skôr vo význame, že Pán sa pýta Abraháma: „Čo mám pre teba urobiť!“
Ako to, že účinnosť jeho modlitby bola taká silná? Medzi Pánom a Abrahámom – čo sme si mohli všimnúť už minulú nedeľu – vládla hlboká dôvernosť. Abrahám bol bytostne zacielený na Pána. Priam detsky mu veril a dovolil mu vo svojom živote všetko. Lukášovo evanjelium, v ktorom má Abrahám svoje zvláštne miesto, nás dnešnú nedeľu učí práve takejto modlitbe. Ježiš v ňom vôbec netají, naopak, priam nám ponúka know-how na moc modlitby. Že by účinnosť aj našej modlitby bola priamo úmerná autentickej dôvernosti s Ním? Verím, že áno.
 
sestra Dáša
Foto: Mŕtve more (titulka), Kraj pri mŕtvom mori, Soľný stĺpik