Ide o dvere

Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.  Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?” On im povedal:  „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.  Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!«  Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.«  Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!«  Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.  A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.  A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.” Lk 13, 22 – 30

 

Na Ježišovom evanjelizačnom turné po Galilei ho jeden pragmatický poslucháč chce vyprovokovať otázkou o množstve spasených. Nečudo, že sa pri sledovaní Ježiša znepokojil, veď komu by sa  požiadavky evanjelia zdali lacným tovarom? Ježiš mu odpovedá obrazne, mini podobenstvom o bráne. Nezdá sa vám, že je nenápadnou skratkou Matúšovho podobenstva o desiatich pannách? V oboch ide o dvere na prvotriednu hostinu, ktoré sa pred niektorými záujemcami zabuchnú rovno pred nosom.

 

Široká brána vzbudzuje už na prvý pohľad dôveru a preto býva najviac frekventovaná. Priťahuje stáda typu: „Veď všetci idú cez ňu .“ Svet miluje veci veľké, pekné, kvalitné, nové a hlavne isté, vyskúšané mnohými. No úzka, evanjeliová brána je vysmievaná a niekedy môže pôsobiť dosť nebezpečne. Pointa Ježišových slov je, že práve brána, ktorá vôbec nevyzerá, že by niekam viedla, nás dovedie k pravému cieľu. Na jeho preferencie neexistuje GPS ani iné „appky“, iba večne moderné Božie slovo.

 

Byť vyvretým, odmietnutým od niekoho, kto je nám vzácny, zvykne bolieť hlboko a trvalo. V prípade hostiny v Božom kráľovstve si však dvere môžeme zabuchnúť len sami. Možno práve tak, že sa pokúsime cez ne vtrepať svoje nafúknuté ego. Jemné dvere lásky to nezvládnu a zaseknú sa. Preto aj keď si vďaka vedomostiam o Božom milosrdenstve predstavujeme, že nejako sa do toho Božieho kráľovstva predsa len prepasírujeme, nemali by sme si Ježišove slová zľahčovať. Chce, aby sme sa usilovali o to, čo je v kontraste s mentalitou sveta. Slovenský preklad hovorí, že sa máme  usilovať prejsť úzkou bránou, ale presnejší preklad je, aby sme sa namáhali. A keďže naše ego sa veľmi schopne a rado maskuje, treba sa namáhať pri odhaľovaní jeho metastáz v bežných situáciách. A to je robota na každý deň. Lukáš nám v Skutkoch apoštolov prízvukuje Ježišovho ducha, že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia (14, 22). A tí čo prejdú, budú len malým stádom.

 

Úprimne uznať vlastný hriech to sú tie najtesnejšie dvere, aké existujú. V praxi to znamená, že sa vzdáme akejkoľvek ilúzie o spáse vlastnými silami, úspechmi, chytrosťou či výsledkami. Zároveň majme veľkú nádej, lebo aj keď Ježiš hovorí o úzkych dverách, jeho dvere sú v skutočnosti tak široké ako Božie milosrdenstvo. S tým, že kreditku Božieho milosrdenstva, na ktorú sa otvárajú dvere pre najfantastickejšiu hostinu dostanú len hriešnici. Teda tí, ktorí si do špiku kostí uvedomujú svoju odkázanosť naň.

 

sestra Dáša

Foto: Brána do Jeruzalema (titulka), Vstup do Baziliky Božieho milosrdenstva, zavretá Východná- zlatá brána

 

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk