Je to dieťa nevychované alebo má ADHD?

O výchove sa toho už veľa popísalo. Sestra Dott. Lívia Kvašná, PhD., je saleziánka, klinická psychologička a psychoterapeutka. Študovala psychológiu na Pápežskej univerzite Auxilium v Ríme. Od roku 2008 je členkou Komory psychológov v Taliansku aj na Slovensku. Doktorát obhájila v roku 2013 na Trnavskej univerzite, v roku 2014 ukončila dlhodobý psychoterapeutický výcvik a následne iné krátkodobé psychoterapeutické výcviky.
V klinickej a psychoterapeutickej praxi, ktorú vykonávala v Ríme, v Trnave a v Michalovciach, sa zameriava na diagnostiku a psychoterapeutickú pomoc deťom, dospievajúcim a dospelým s rôznymi psychickými ťažkosťami. Jednou oblasťou, ktorej sa venuje, je aj diagnostika a terapeutické intervencie pre deti s ADHD a ich rodičov. 
Šesť rokov pracovala v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach a od roku 2016 pracuje v súkromnej Ambulancii klinickej psychológie a psychoterapie. Napísala rôzne články a dve knihy – Hyperaktívne a nepozorné dieťa v rodine a Hyperaktívne a nepozorné dieťa v škole. Dnes vám predstavujeme prvú z nich.
 
Poznáte to?
V čakárni u detského lekára je rušno. Aj keď väčšina detí sedí pokojne, o rozruch sa postará asi 4-ročný chlapček. Približne za minútu preliezol celú čakáreň, na chvíľu ho zaujali hračky a šmýkačka v rohu, pár sekúnd venoval knihe, ktorou sa ho snažila zaujať stará mama, trikrát sa opýtal, kedy pôjdu domov, dvakrát plakal, viackrát otvoril a zatvoril dvere… Mamkin hlas už začína naberať zúfalý tón. Ostatné deti sa chlapčeka stránia, možno sa ho boja. Ich rodičia pohoršene dvíhajú obočie… Ten chlapček sa volá Beny. Narodil sa predčasne a všetci sa tešili, že je zdravý. Až časom si uvedomili, že Benyho správanie sa už nedá skryť za „živosť“. S diagnózou ADHD bojujú na všetkých frontoch svojho i Benyho života.
 
Čo je to ADHD?
Ide o poruchu pozornosti sprevádzanú hyperaktivitou. Prejavuje sa nepozornosťou a impulzívnym správaním, pri ktorom dieťa nerešpektuje vami určené hranice. Pre určenie diagnózy ADHD je nevyhnutné, aby sa symptómy u dieťaťa prejavovali aspoň v dvoch prostrediach, napríklad v rodinnom a v školskom, v trvaní najmenej 6 mesiacov. Je veľmi dôležitá správna diagnostika tejto poruchy, pretože prejavy hyperaktivity a nepozornosti môžu mať deti, ktoré prežívajú emočne náročnú situáciu (napríklad rozvod rodičov, konflikty medzi rodičmi, cítia sa odmietaní rovesníkmi v školskej triede…). Ale ak sa dané problematické situácie ustália, ustáli sa aj prežívanie a správanie dieťaťa. Pri poruche ADHD prejavy ADHD pretrvávajú aj počas dospievania až do dospelosti.
 
Deficit pozornosti
Pre tieto deti je typická nízka schopnosť sústrediť svoju pozornosť na to, čo sa práve deje. Ako rodičia to určite vnímate každý deň napríklad pri písaní úloh. Vaše dieťa sa nevydrží sústrediť viac ako 15 minút.
 
Hyperaktivita
Prejavuje sa výrazným nepokojom, stálym nutkaním do pohybu a do aktivity, ktoré dieťa nedokáže tlmiť a ovládať. V školskom prostredí sú tieto detí živé a nadmerne pohyblivé. Intenzita prejavov hyperaktivity neklesá ani vo večerných hodinách, čo môže súvisieť s nízkou schopnosťou regulovať energiu a s ťažkosťami pri zaspávaní.
 
Impulzivita
U detí s ADHD sa impulzivita prejavuje ako neschopnosť regulovať svoje správanie, ktoré by zodpovedalo konkrétnej situácii. Jej prejavy sú také, že dieťa napríklad vyhŕkne odpoveď bez rozmyslenia alebo nenechá vás dokončiť začatú vetu. To môže viesť k nedorozumeniam a v školskom prostredí často k nadmernému počtu chýb. Môže ísť tiež o správanie, keď sa deti bez rozmyslenia púšťajú do rizikových situácií, pričom si neuvedomujú nebezpečenstvo. S tým súvisí zvýšené riziko úrazov – zlomeniny, zašívaná hlava… Ďalšie problémy týchto detí sú v oblasti emocionality, motivácie či interpersonálnych vzťahov.
 
Možné príčiny ADHD?
Presná a jednoznačná odpoveď neexistuje. Na vznik a vývin tejto poruchy majú vplyv genetické, biologické faktory, ale aj faktory rodinného prostredia a štýl výchovy rodičov. Štúdie potvrdzujú, že symptómy tejto poruchy sa prejavujú najmä v nepriaznivom rodinnom prostredí so psychosociálnymi podmienkami a konfliktmi.
 
Diagnostika
Pri diagnostikovaní ADHD je nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali s tímom lekárov – pediatrom, pedopsychiatrom, neurológom, ale aj psychológom a špeciálnym pedagógom a v škole s triednym učiteľom. Diagnostika je náročný, no nevyhnutný proces. Len tak sa dá stanoviť vhodná pomoc pre dieťa i rodičov.
 
Terapia
Základným prvkom komplexnej starostlivosti o dieťa s určenou diagnózou ADHD je kombinácia terapeutických metód a liekov. Významne pomáha individuálna psychoterapia pre dieťa, ale veľmi potrebná, ba až nevyhnutná je aj rodinná psychoterapia, kde sú prítomní rodičia i dieťa. Rodičia a pedagógovia oceňujú aj stretnutia so psychológom zamerané na riešenie konkrétnych situácií, kde sú im poskytnuté výchovné rady a usmernenia.
 
Ako na to v škole?
Dieťa s ADHD môže byť vzdelávané v bežnej triede ZŠ formou začlenenia ako dieťa so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Pedagógovia kladú zvýšený dôraz na individuálny prístup k dieťaťu a zohľadňujú jeho potreby, napríklad žiaka umiestnia do prvých lavíc, určia mu individuálne pracovné tempo, upravia prostredie… prispôsobia hodnotenie správania a učebných výsledkov žiaka.
 
Ako na to doma?
Metafora bicykla – Výchova dieťaťa sa veľmi podobá tomu, keď ho učíte jazdiť na bicykli. Ako správne odhadnúť, kedy ho máte držať a kedy ho môžete pustiť? Bicykel je, obrazne povedané, v našom prípade dieťa a jeho potreba lásky, istoty, bezpečia. Ďalšou potrebou je potreba motivácie, sebarealizácie a cieľa, čo môžeme priradiť k riadeniu bicykla. Kolesá a os môžeme prirovnať k spolucíteniu s druhými, k spolupatričnosti. Ďalšou potrebou je potreba primeranej stimulácie a ocenenia, čo je akoby krútenie pedálmi. Pomocné kolieska sú akousi emocionálnou podporou a svetlom na bicykli sú vyššie potreby.
 
Potreba lásky, istoty a bezpečia
Dieťa často na nedostatok lásky, záujmu, konflikty a zmeny v rodinnom prostredí reaguje zhoršením symptómov ADHD. Ak stráca dôležitú osobu alebo pri rodičovských hádkach prežíva pocity smútku a neistoty, narastá jeho úzkosť, nedokáže sa sústrediť. Ak pociťuje nedostatok vonkajšej autority, rastie jeho hnev, impulzivita, neschopnosť organizovať svoje veci a potreba získať pozornosť za každú cenu. Každé dieťa chce získať pozornosť pozitívnym spôsobom. Keď sa mu to však nedarí, rýchlo zistí, že to môže dosiahnuť aj inak – vykrikovaním, skákaním do reči, nerešpektovaním pravidiel.
 
Byť vľúdne dôsledným
Dôležité je správne prejaviť lásku dieťaťu. Niekedy to nám dospelým robí problém. Koľkokrát nás naše dieťa s ADHD uhovorilo, uprosilo, zmanipulovalo, niečo predstieralo, aby nás „obmäkčilo“ a tak dosiahlo, čo chce? Deti veľmi dobre vedia o našich citlivých miestach a majú vypracované „stratégie“, čo na nás platí a ako nás získať na svoju stranu. Zostať v tejto chvíli vľúdne dôsledným v stanovených pravidlách je umením.
 
Potreba motivácie, sebarealizácie a cieľa
Matka 9-ročného syna Tomáša s ADHD mi raz povedala, že stačí len vysloviť Tomášovo meno a on sa už strhne, divoko sa otáča a kričí: „ Čo zase?“ Je to príklad dieťaťa, ktoré asi budeme ťažko motivovať, prejavuje sa precitliveno, reaguje odmietavo hneď na začiatku, zle interpretuje dobre zamýšľané slová. Dôležité je, aby sa rodičia aj vychovávatelia emocionálne pripravili na takúto odpoveď a nereagovali hneď netrpezlivo a s hnevom.
Viac sa o tejto téme dočítate v spomínanej knihe, ktorú si môžete objednať na mailovej adrese: economa.fma@gmail.com.
 
Spracovala: Viera Antalíková FMA
Zdroj: Don Bosco dnes
Foto: archív