Vzácna integrita

Na ceste do Jeruzalema Ježiš prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.  Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali  a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“  Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.  Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.  Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.  Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?  Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“  A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“  Lk 17, 11-19

 

V nedeľnom evanjeliu Lukáš ukazuje svojim súčasníkom, že Ježiš je oveľa väčší prorok ako bol Elizeus z prvého čítania. Uzdravil naraz desiatich malomocných, nielen jedného Námana. No je tu ešte zopár ďalších súvislostí, ktoré poukazujú na vnútornú prepojenosť oboch príbehov. Obaja malomocní sú cudzinci, polopohania. Obaja sa uzdravia až keď sa vzdialili. A obaja sa vrátia ďakovať. Možnože opäť celkom nerozumieme Ježišovi. Prečo sa čuduje, že ďakovať prišiel len jeden, keď oní deviati ho vlastne poslúchli dôslednejšie a šli sa prednostne ukázať kňazom? Podľa Ježiša im ušlo to podstatné. Lebo nikoho nezachraňuje uzdravenie, ale stretnutie; hlboké stretnutie s ním.

 

K Ježišovi sa vrátil ten, ktorý podľa dnešného kontextu ani nechodil do kostola. A predsa ho prevalcovala vďačnosť voči Ježišovi. Srdcom hlboko precítil kto Ježiš je, čo urobil jemu, dvojnásobne marginalizovanému pre pôvod i chorobu. Ak si to dáme dokopy, vyjde nám z toho, že práve vďačný človek je skutočným realistom. Chápe, kto je on sám a tiež kto je Boh. Nevďační, naopak, sú snilkovia, ktorí v utrpení či v radosti žijú v ilúziách. Najmä o sebe.

 

Aj v tomto príbehu sme pri neuralgickom bode nášho kresťanstva, kde sa rozhoduje, či naše slová, postoje, skutky budú autentické. Lebo nám nemôže ísť len o pedantnú poslušnosť. Ježiš chce evidentne viac. Vycítiť, pochopiť a vykonať viac. Je to ťažšie, ale len vtedy, ak nie sme v kontakte s naším citovým bohatstvom, cez ktoré nás  Svätý Duch taktiež vedie. K jeho vnímaniu totiž potrebujeme harmonickú súčinnosť nášho myslenia a cítenia. Prejavuje sa to jednotou medzi vnútrom a vonkajškom, teda konaním podľa nášho myslenia a cítenia. A náš život je potom svedecký a príťažlivý. Stávame sa kresťanmi s tak vzácnou integritou, ktorá je stále modernejšia a zaberá na všetkých.

 

Vďačný Samaritán, v očiach tých pravoverných béčko či céčko, svedčí o tom, že aj v najväčšom trápení si možno zachovať integritu, či dokonca si ju vybrúsiť. A prijať celým srdcom spásu.

 

sestra Dáša

Foto: Z Galilei (titulka), Na ceste, Do Samárie

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk