Nečakane rýchlo

Ježiš im rozpovedal podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:  „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.  Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.«  Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,  obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«”  A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!  A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?  Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?” V podobenstve dnešnej nedele nám Ježiš dáva jedinečný kľúč na jeho pochopenie. Po príklade so skorumpovaným a lenivým sudcom nám hovorí, čo si máme všimnúť. Lk 18, 1-8

 

Otázka skorumpovaných sudcov bola aktuálna odjakživa. Aj z tohto sudcovského evanjelia je jasné, že Ježiš  v žiadnom prípade nebol ideologický snilko keď sa vyznal v tom najkonkrétnejšom živote. A ešte k tomu mal stopercentný zmysel pre humor. Predstavuje nám sudcu v dákom zapadákove, kde si počína ako malý boh – nič si nerobí ani z toho ozajstného, ani z ľudí. Nechce sa mu robiť nič  v prospech tých, čo majú len nohy a ústa, hoci Tóra kázala brániť práve ich. Napokon i dnes si tí mocnejší vedia vydobyť svoje aj inou ako súdnou cestou, na ktorú sú odkázaní práve najzraniteľnejší. Ba z Ježišovho rozprávania presvitá dokonca tragikomédia: ako sa ten, čo sa ani Boha nebojí môže vyľakať pred fackami nejakej bezbrannej vdovy bez muža a zrejme aj bez syna?!

 

Ježiš nám o Bohu prezrádza zas čosi viac. Jednak, že vôbec nie je povinný nás vypočuť – na čo tak ľahko zabúdame – a tiež, že zvykne akoby meškať a vypočuje nás kedy a ako chce. Isté je LEN to, že vždy vypočuje. Lebo je absolútne dobrý. Ak chce evanjelista Lukáš niečo dôležité povedať, tak vkladá do úryvku vnútorný monológ postavy. A tentokrát naň upozorňuje sám Ježiš a dáva nám tak jedinečný kľúč, ako spomedzi množstva  nábožných interpretácií porozumieť tej pravej. A mohli sme tak znovu žasnúť nad závratnou hĺbkou  evanjelia.

 

Pre nás, čo sme ako vdovy s partnerom vo večnosti, chce Ježiš zdôrazniť aj neodbytnosť a schopnosť čakať. Na jeho radu o vytrvalosti v modlitbe sme si už zvykli. Ale nie vždy sme rozlúskli skutočnosť, že Ježiš nehovorí: „Ak sa budete modliť s vierou, Boh vás  vypočuje už aj.“ Presnejšie preložené vypočuje zrazu, znenazdajky. Čiže keď to už možno ani nebudeme čakať. A to je zrejme o inom, ako sme si mysleli doteraz. Veď určite sme už veľakrát zažili, že Pána o niečo intenzívne prosíme, už prosíme len zo zotrvačnosti a zrazu príde super riešenie. Tak nás prekvapí, že si ho ani dostatočne neoceníme, lebo už prosíme o tisíc ďalších vecí.

 

Kiež sa nám darí vychutnať Pánove nečakane tvorivé vypočutia a neprejsť ponad ne bez vďačnosti.  A budeme mať silný motív modliť sa bez prestania.

 

sestra Dáša

Foto: Júdejský vidiek (titulka),  Galilejský vidiek, v Samárií

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk