Ježišov úsmev

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.  A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,  zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.  Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“  On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.  Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“  Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.  Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ Lk 19, 1-10
 
Príbeh o Zachejovi je vložený tesne pred Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema, kedy on sám vystúpi na strom kríža. Má viaceré spoločné rysy s úvodnou časťou Lukášovho evanjelia: intenzívnu túžbu vidieť, náhlenie sa a spoločnú radosť z Božej návštevy, ktoré v dnešnom príbehu nachádzame dvojnásobne. Zacheja totiž Ježiš navštevuje dvakrát: raz keď bol ešte na strome a raz v jeho dome. Pričom návšteva v treťom evanjeliu smeruje k trvalému spoločenstvu s Ježišom. A on chce, doslova musí doň vstúpiť už dnes.
 
Už od začiatku tretieho evanjelia chcú mnohí  vidieť Ježiša, chcú ho vidieť tak naozaj. Rovnako, najmä tými pravovernými opovrhovaný mýtnik Zachej. Evanjelista sa postaral ešte o jednu súvislosť: pred Jerichom Ježiš uzdravuje slepca, ktorý túži vidieť fyzicky a na druhom konci mesta uzdravuje duchovný zrak mýtnika, ktorý chce vidieť jeho samého. Tento ešte väčší zázrak vyprovokovala Zachejova túžba, čiže jeho emócie, ktoré, zdá sa, Ježišovi nikdy nie sú ľahostajné. A pre Zacheja boli rozhodujúce.
 
Ani my nevidíme vždy dobre a nosíme v sebe dvojakosť: chceme vidieť Ježiša a zároveň sa pred ním i pred sebou ukrývame. Ježiš však nachádza aj v skrýšach našich sŕdc zdravé city a s úsmevom, ktorý je v tomto príbehu ťažko si odmyslieť, volá i nás na svetlo bez toho, aby nás ponížil. Ponúka sa nám ako náš ozajstný domov. Už nás raz veľkolepo navštívil povolaním a my sme, ako mýtnici tohto sveta, s radosťou rozdali všetko. Ba, podobne ako Zachej, ešte viac ako sme mali, aby sme mohli s pokojom srdca odísť s ním naveky hodovať. Radujme sa zo svojej spásy v každé dnes!
 
sestra Dáša
Foto: Zachejov strom