Sestra Anna: “Misia je vzájomné dávanie a prijímanie”

Sestra Anna Mališová misonárka v Kamerune, v rovníkovej Afrike, nám odpovedala na otázky. Pýtali sme sa na jej názory a skúsenosti. Rozprávala nám nielen o chápaní misionárskeho povolania, ale i o dobrovoľníckych iniciatívach a tiež ako ju misionárska činnosť obohacuje.

 

Koľko rokov si na misiách a čo sa za ten čas zmenilo v tvojom chápaní misionárskeho povolania?

Na misiách som ôsmy rok, po dvojročnej príprave. Veľmi sa mi páčilo, že už počas misijnej prípravy v Ríme nám často opakovali, že na misie nejdeme ako nadradení, ktorí niečo vedia a idú učiť iných. Ideme tam zdieľať spoločne život, dávať a prijímať vo veľkom duchu pokory a učenlivosti. Čim viac som na misiách, tým viac vidím, že misia je vzájomná, vzájomné dávanie a prijímanie. Môžem sa mnoho naučiť od iných kultúr, a najmä od chudobných. Toto ma fascinuje a posúva ďalej.

 

Je podľa teba misijná činnosť dôležitá pre našu spoločnosť?

Cirkev je misijná. Prinášať radosť z Boha je naša prvá misia, naše prvé a najdôležitejšie poslanie.  Čím viac v nás žije takýto misijný duch, tým lepšia je naša spoločnosť. Ak chápeme misijnú činnosť v zmysle služby, učenlivosti a v šírení pokoja tam kde sme, tak je určite veľmi dôležitá.

 

Čo si myslíš o dobrovoľníckych iniciatívach, respektíve o misijnej skúsenosti mladých?

Dobrovoľníctvo a misijná skúsenosť pomáha otvoriť myseľ, ruky i srdce a to je veľká vec. Je to veľké bohatstvo a škola života, ktorú môžeme mladým ponúknuť. Veľmi tieto iniciatívy oceňujem. V našej misii často vidím dobrovoľníkov odchádzať úplne vnútorne pretvorených, so zmenou pohľadu. Odchádzajú s rozšíreným srdcom a správne nasmerovaným pohľadom – už nie do seba, ale od seba k druhým.

 

A na záver taká tradičná otázka. Čím ťa táto skúsenosť najviac obohacuje?

Som 8 rokov na misiách a ťažko je vymenovať len pár vecí, o ktoré ma táto skúsenosť obohatila. Každý deň je novým prekvapením, keď si myslím, že som už niečo pochopila, prídu vždy nové výzvy.  Môžem povedať, že až v mojej misii som pochopila, čo znamená radosť z maličkostí. Že aj pri minimálnych materiálnych možnostiach je možná maximálna chuť žiť, pracovať a radovať sa. A to je ozaj vzácny objav a veľké bohatstvo.

 

Dagmara Čepelová

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk