Živý v nás

Tu prišli k Ježišovi niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:  „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.  Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.  Vzal si ju druhý,  potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena.  Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.”  Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.  Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.  Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.  A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.  A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.”  Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.”  A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. Lk 20, 27-40

 

Pred Ježišovou likvidáciou ho chcú saduceji, ktorých doménou bol Jeruzalemský chrám, zahnať  do slepej uličky. Vysmiať sa z posmrtného života, a tak poukázať na absurdnosť viery. Na spôsob siedmych mužov Sáry z knihy Tobiáš pripravili pre Ježiša pascu. Aspoň si to mysleli. Ježiš nezačal na nich hneď argumentovať Mojžišovým zákonom, ktorému ešte verili. Jednoducho im pootvoril širší pohľad na posmrtný život. Napokon sa do svojej pasce chytili oni sami. Celý ich príklad bol vlastne parodický – mimochodom geniálne Písmo sa nevyhýba ani tejto literárnej forme. Poznáme to aj my, že každé teoretizovanie sa skôr či neskôr stáva paródiou.

 

Ak si porovnáme dnešný úryvok so synoptikmi Matúšom a Markom, môžeme zbadať, že Lukáš, pôvodom Grék, sa moc nevyzná v levirátskom manželstve, o ktorom saduceji Ježišovi rozprávajú. Avšak v Ježišovej odpovedi zaznamenáva krásnu vedľajšiu vetičku: „… lebo pre neho všetci žijú“.

 

Ježiš nám tak zanechal ďalšie okienko do večnosti. Nielen svedectvo o tom, že kde nevládne smrť a kde sa nedá zomrieť, nebude treba plodiť nový život. Samozrejme, skúsenosť manželstva nemôže vo večnosti stratiť svoj význam. No v dome jeho Otca si budeme takí blízki, že táto blízkosť prevýši i naše pohlavné rozdiely. Koniec koncov či nám to nenapovedá aj sv. Pavol, keď hovorí: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28)? A to už za pozemského života! Veď On žije v nás už dnes a my pred ním a v ňom. Nikdy nik a nič nás  predsa nemôže z absolútne dokonalej mysle, citov ani pamäte Otca vymazať. A Pavol ešte podľa prorokov pridáva: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú” (1 Kor 2, 9).

 

sestra Dáša

Foto: Izraelská časť pri chrámovej plošine, Nárožie chrámu dnes, Pohľad na chrámovú plošinu

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk