Zapájať mladých do nášho poslania v médiách

Medzi dôležité prvky saleziánskeho apoštolátu patrí aj práca v masmédiách. Ako sú saleziáni prítomní v tejto oblasti a aké majú pred sebou výzvy, nám porozprával Rastislav Hamráček, provinciálny delegát pre médiá.
 
Môžeš sa nakrátko predstaviť našim čitateľom?
Pochádzam z Letanoviec na Spiši, moji rodičia, bežní pracovití a veriaci ľudia, nás pekne vychovali – dvoch chlapcov a jednu slečnu. Z rodiny som si zaľúbil prácu okolo domu a na záhrade, ale i lyžovanie, turistiku, fotenie. Cez jarné prázdniny roku 1990 som ako 14-ročný prvý raz stretol saleziánov. Veci sa tak prirodzene vyvíjali, po gymnáziu som nastúpil na civilnú službu do redakcie saleziánskeho časopisu Svetlo a potom do noviciátu. Keď si pripomínam, koľko ľudí sa už od môjho detstva modlilo za mňa, som veľmi vďačný za saleziánske a kňazské povolanie.
 
Ako si sa dostal k funkcii provinciálneho delegáta pre médiá?
To je vždy na provinciálovi, ktorý „rozdeľuje úlohy“.:) Ale asi treba povedať, že ako salezián takmer celý svoj saleziánsky život žijem s médiami. Začínalo sa to časopisom pre miništrantov v rodisku, potom to bol časopis Svetlo, združenie mladých katolíckych žurnalistov, dva roky diaľkového štúdia pastorálnej teológie so zameraním na médiá… A neskôr, po roku novokňazskej skúsenosti medzi mladými v Žiline, vtedajší provinciál rozhodol, že sa mám venovať médiám ešte viac a poveril ma úlohou provinciálneho delegáta.
 
Čo je to vlastne spoločenská komunikácia?
Bežne sa povie, že niekto „robí v médiách“ a myslíme na novinárov, ktorí pripravujú správy na internet, do novín, v televízii či rádiu. Ale v spoločnosti je mnoho ďalších podskupín, ako napríklad občianske združenia, Cirkev a v nej naša saleziánska rehoľa. V týchto skupinách prebieha rôzna iná komunikácia. Aj také farské oznamy alebo internetová stránka napríklad v saleziánskom stredisku alebo dnes rôzne videá, ktoré neprinášajú správy, ale iné „posolstvá“, povzbudenie či zábavu… Toto všetko môžeme označiť za spoločenskú komunikáciu.
 
V akých mediálnych oblastiach sú slovenskí saleziáni v súčasnosti prítomní a aktívni?
My saleziáni sme od dona Bosca dostali príklad i výslovné odporúčanie nielen dobro robiť, ale o ňom aj hovoriť. A hojne využívať médiá k výchove v ľudskosti i vo viere. Takže toto robíme cez knihy, časopis, cez správy, informácie, videá, cez internetové stránky. Na Slovensku máme Vydavateľstvo Don Bosco, časopis Don Bosco dnes, máme webové stránky, mobilné aplikácie, tvoríme videá – niektoré aj pre televízie, spolupracujeme s inými médiami. Ako saleziánskej rodine nám ďalej veľmi záleží na tom, aby mladí dobre rozumeli médiám, aby aj vedeli tvoriť dobré médiá a obsahy, preto ponúkame ako mimoškolské vzdelávanie projekt s názvom Mediálna škola. Na našej Strednej odbornej škole sv. Jozefa Robotníka v Žiline máme tiež štvorročný maturitný odbor „grafik digitálnych médií“. Napokon, každé naše stredisko má svoju internetovú stránku a tiež sociálne siete a do toho sa usiluje zapájať mladých.
 
Majú saleziáni šancu držať krok s komerčnými médiami?
Odpoviem inou otázkou: potrebujeme konkurovať komerčným médiám? Naše pôsobenie v médiách sa odvíja podľa našich reálnych možností, ale s jasným cieľom. A tým je nie konkurovať iným, ale prinášať cez médiá také obsahy, ktoré pomôžu ľuďom, osobitne mladým, rásť v ľudskosti i vo viere. Dnes si všetci môžeme vybrať, akému médiu venujeme svoj čas a pozornosť. Aj staré mamy na dedine majú možnosť počúvať rôzne rádiá, pozerať viacero rôznych televíznych kanálov. Do tejto ponuky chceme prispieť aj my tým dobrým, čo prospeje pre ľudskosť a vieru.
 
Darí sa uverejňovať správy o saleziánskom živote aj v komerčných médiách? Sú tieto médiá otvorené pre cirkevné témy?
Nuž, každé komerčné médium má svoje ciele a zväčša reaguje na to, čo chcú čitatelia, diváci, poslucháči, „čo teraz fičí“, povedia mladí. Alebo ešte inak, čo prinesie sledovanosť a zisk. Ak je nejaká vec zaujímavá pre širšiu verejnosť, lebo je to napríklad čosi exkluzívne alebo je to mimoriadna udalosť, celoštátna, či dokonca to má širší než len cirkevný efekt, vtedy sú niektoré médiá ozaj otvorené aj pre správy zo saleziánskeho prostredia. Za všetky prípady spomeniem putovanie relikvií dona Bosca po Slovensku v apríli 2013. Pracoval na tom celý tím a ľudia sa o tom mohli dozvedieť aj cez svetské médiá.
 
Myslíš si, že saleziánske aktivity v oblasti masmédií majú vplyv na vytváranie určitej kultúry na Slovensku?
Za tých takmer tridsať rokov nášho pôsobenia v slobodných podmienkach sme ako saleziáni prispeli viac ráz niečím, čo malo skutočne vplyv alebo to bolo čosi udávajúce smer. V istom období, kedysi na začiatku 90-tych rokov, sme vo vydavateľstve v spolupráci s niektorými našimi spolubratmi dokázali veľmi pružne a kvalitne pripravovať preklady pápežských dokumentov. Po Jubilejnom roku 2000 naše vydavateľstvo prinieslo veľký desaťročný projekt „Sväté Písmo pre každého“. Táto edícia textov Svätého písma s komentármi, kresbami, fotografiami i s materiálmi pre menších čitateľov isto prispela k tomu, že ľudia mali viac v rukách Božie slovo, čítali ho, poznávali ho… Do tretice spomeniem projekt mediálnej školy pre mladých v stredoškolskom veku. Keď sa tento projekt pred desiatimi rokmi začínal, nielen v Cirkvi, ale aj v širokej spoločnosti to bolo niečo celkom ojedinelé – neformálne, mimoškolské vzdelávanie mladých ľudí ku kritickému, ale aj tvorivému prístupu voči médiám. Áno, saleziánske mediálne aktivity vplývajú na kultúru ľudí na Slovensku.
 
Čo považuješ za najväčší úspech saleziánov v mediálnej oblasti na Slovensku?
A podľa čoho by sme mali ten úspech hodnotiť? Dalo by sa hodnotiť podľa toho, koľko ľudí to videlo, čítalo, sledovalo. No môžeme sa na to pozrieť aj inak – ak časopis Svetlo vzbudil niekoľko duchovných povolaní, ak projekt Sväté písmo pre každého prispel k tomu, že ľudia viac rozumejú Božiemu slovu a viac ho čítajú, ak videorelácia Viera do vrecka a rovnako aj knižné brožúrky pomôžu ľuďom v niektorých témach viery a života, ak mobilná aplikácia Zamyslenia slúži tisíckam mladých, aby si každé ráno urobili krátku meditáciu z Božieho slova – toto považujem za úspešné pôsobenie saleziánov v mediálnej oblasti. A iste poteší aj to, keď veľké médiá, ktoré sledujú desaťtisíce či stotisíce Slovákov, prinesú občas správy o nás – napríklad príbeh dona Titusa alebo putovanie relikvií dona Bosca, či našu prácu medzi Rómami.
 
Sú slovenskí saleziáni zapojení aj do nejakých medzinárodných mediálnych aktivít?
Sme súčasťou celosvetovej saleziánskej rodiny a jedným zo spojení je aj časopis Bollettino Salesiano, ktorý má na Slovensku názov Don Bosco dnes. Niektoré správy, články a najmä príhovor nástupcu dona Bosca sú spoločné pre všetky krajiny. To je niečo, čo nám umožňuje cítiť, že patríme do veľmi veľkej rodiny. A v časopise, no aj na internete prinášame správy zo saleziánskeho sveta a zasa aj my o nás dávame vedieť do sveta.
 
Uskutočňuje sa na Slovensku nejaká spolupráca medzi rôznymi rehoľami v oblasti masmédií?
Rehole na Slovensku majú spoločný časopis Zasvätený život a rovnakú webovú stránku. Iné väčšie spoločné mediálne projekty nemáme, ale spolupráca často prebieha v rôznych drobných veciach. Za nás saleziánov spomeniem napríklad aktívnu účasť dvoch niektorých spolubratov – ako školitelia – na spoločnom každoročnom mediálnom školení pre zasvätených alebo účasť nášho spolubrata pri tvorbe spomenutého časopisu Zasvätený život.
 
Ako by si zo svojho pohľadu hodnotil prítomnosť slovenskej Katolíckej cirkvi v masmédiách?
Myslím si, že je primeraná. Primeraná, keď ide o médiá, ktoré vlastní a tvorí Cirkev: máme skúsených ľudí z radov kňazov, rehoľníkov i spomedzi laických veriacich; máme pestrú paletu rôznych médií v dobrej kvalite; máme už aj rozvinuté spôsoby, ako to financovať. A po druhé, keď ide o to, či zaznieva hlas Cirkvi aj prostredníctvom svetských médií, aj v tomto sa mi to zdá primerané. Iste, povedali by sme, že vždy je čo skvalitňovať, a platí to aj tu. Tešiť sa však treba aj z toho, čo sa už dosiahlo. Osobne som vďačný za to, čo na tomto poli máme.
 
Čo považuješ za najväčšie výzvy pre slovenských saleziánov v oblasti masmédií pre nastávajúce obdobie?
Myslím na dve základné veci a obe sa týkajú mladých ľudí. Prvá je, že mladí dnes veľa času strávia s mobilom v ruke, sú pripojení na sociálne siete, napríklad instagram, facebook a iné. Život mladých je nemysliteľný bez médií, bez sociálnych sietí. A toto zostane a ešte sa to bude rozvíjať. Samozrejme, že to veľmi ovplyvňuje spôsob života mladých. Preto stojí pred nami saleziánmi veľká výzva, ako brať do úvahy tento fakt, keď chceme byť s mladými a sprevádzať ich pri dozrievaní v ľudskosti i vo viere. Druhú výzvu vnímam trochu technickejšie, aby sme sa nevzdali zapojenia mladých do nášho poslania v médiách. Obidve výzvy sa mi zdajú nielen ako niečo, čo „treba robiť“, ale že v našom rozmýšľaní potrebujeme mať odvahu uvažovať inak, ako sme uvažovali pred desiatimi rokmi. Dnes jednoducho k dvom prvkom, ktoré sa ako magnety priťahujú – mladí a don Bosco –, nevyhnutne potrebujeme brať do úvahy tretí prvok – médiá.
 
Spracoval: Jozef Kupka SDB
Foto: archív Rastislav Hamráček