Metanoia nás robí lepšími

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. 7 Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Mt 3,1-12)
 
Začiatok Ježišovho  verejného účinkovania (4. kapitola) predchádza vystúpenie Jána Krstiteľa (3. kapitola). Matúš vkladá do jeho úst slová proroka Izaiáša: „Pripravte cestu Pánovi! Vyrovnajte mu chodníky!“(40,3) Tento výrok sa nachádza v 40. kapitole Izaiáša,  ktorá ako prvá zo série kapitol 40-55 nasleduje po predpovedi Babylonského zajatia.   Prorok v nej povzbudzuje zajatých  a ohlasuje ich skoré vyslobodenie. Slová Jána Krstiteľa a ani Izaiáša  nie sú úplne  originálne: Týmto spôsobom sa v staroveku ohlasoval príchod panovníka, aby mal voľné cesty. Aj dnes sa analogickým  spôsobom, aj keď zaiste aktualizovaným, sprevádzajú a predchádzajú autá dôležitých autorít. Originálny je však  ten, na ktorého sa Jánove slová vzťahujú.
 
A originálne sú aj niektoré okolnosti tohto Predchodcu:
1.Odev z ťavej srsti pripomína tuniky, do ktorých zaodel Boh prvých ľudí po hriechu (porov. Gn 3,21). Evokuje teda situáciu, ktorá ľudstvo zasiahla po hriechu a v ktorej ostalo akoby v zajatí.   Podobné oblečenie nosil aj prorok Eliáš  a ďalší proroci (porov. 2 Kráľ 1,8; Zach 13,4-6). Opasok, používaný na upevnenie odevu pri pohybe alebo pri práci, vyjadroval pripravenosť ku konaniu, pohotovosť k exodu.
2.Ján vystúpil na púšti. Izrael prežil na púšti a vo vyhnanstve dôležité obdobie svojich dejín, ako dôsledok svojej nevernosti voči Bohu. Púšť bola miestom kráčania, nedalo sa tam prebývať ako aj  neistoty, človek bol na nej krehký, číhalo tam na neho mnoho nepriateľov. Izrael vyšiel z Egypta, z otroctva, ale nebol ešte na slobode. Iba k nej kráčal. A tak bol zraniteľný, a preto mal byť pozorný, pripravený, na čo odkazuje aj symbol opaska, ktorým Ján  bol opásaný.
3.Ján sa živí kobylkami a medom. Odborníci špecifikujú, že išlo o druh ophiomachus (z gréckeho ofis = had; maché = boj; bojujúci s hadom). Táto skutočnosť pripomína aj Jánov zápas o víťazstvo nad zlom, prípravu cesty. Med je v Písme často symbolom Božieho slova (porov. napr. Ž 19,11; 119,103) a odkazuje na skutočný duchovný pokrm Jána, ktorým bolo Božie slovo. Ján poznal dobre Božie slovo, Zákon (vidíme to aj z toho, s akou istotou sa postavil proti nemanželskému vzťahu Herodesa Antipasa a Herodiady; porov. Mt 14,1-12), ale nebol mužom náboženstva knihy, ako napr. niektorí farizeji alebo iné skupiny vtedajšieho židovstva, ktorí boli uväznení v jeho litere a chýbal im Duch, pre ktorého neboli dostatočne otvorení.
 
Ján zaujal a postavil do pozoru aj farizejov a saducejov, aj oni prišli dať sa ponoriť do vôd Jordána. Nevieme, ako to mysleli, možno chceli mať pod kontrolou tento jav pri Jordáne, veď tam bol celý Jeruzalem a Judea… a možno niektorí aj oľutovali, že prišli, keď počuli tvrdé a odvážne Jánove slová: „Hadie plemeno…!“ Na scénu u Mt vystupujú prvý raz a ihneď získajú takýto titul. Priťažuje im aj spoliehanie sa na svoje slávne náboženské tradície, z ktorých chceli žiť, ale Ján ich väzbu na Abraháma nekompromisne konfrontuje s ovocím  ich života  a vyzýva k „metanoii“. Je ľahké myslieť si, že sú takí, akými by  chceli byť… a to ešte podľa subjektívnych kritérií, ktoré niekedy  dokázali podložiť náboženským výrokom, možno aj z Tóry, často vytrhnutým z kontextu…
 
Jánove slová neberú ohľad  na etiketu, zatínajú do živého…. možno aj nás… no hádam ich znesieme, veď metanoia je zmena, po ktorej máme byť lepšími, krajšími, múdrejšími, tak prečo nie? Najmä keď predchádzajú príchod Ježiša, ktorý sa ukázal ako nevinné dieťa, ako Baránok, ktorý nás zachraňuje inak ako hlukom pri Jordáne… Ale Krstiteľ mu urobil dobrú službu, nie?
 
Monika Golianová
FOTO: Júdska púšť, Qaser El Yahud (miesto Jánovho krstu)