Saleziánky na Slovensku
Saleziánky na Slovensku

Don Bosco - podrobný životopis

Sv. Ján Bosco - zakladateľ Saleziánskej spoločnosti sa narodil v
chudobnej rodine v osade Becchi neďaleko mestečka Castelnuovo v
talianskom Piemonte, 16. augusta 1815. Zomrel 31. januára 1888.


Ako
dvojročnému mu zomrel otec a zanechal svojej manželke Margite troch
synov. Janko prežil detstvo ako pastierik a prvé kroky v štúdiu spravil
vďaka kaplánovi donovi Calossovi. Vyznačoval sa bystým umom, nevšednou
pamäťou a jeho chuť do štúdia stále rástla. Avšak často sa musel od
svojich kníh pobrať na pole, aby pomohol svojej chudobnej rodine. Túžba študovať a stať sa kňazom ho však nikdy neopustila. V roku 1835 vstúpil do seminára a o šesť rokov ho turínsky arcibiskup Fransoni vysvätil za kňaza.

Don
Bosco sa horlivo ujal svojich kňazských povinností pod vedením dona
Cafassa z turínskeho kňazského konviktu. V Turíne našiel pole svojej apoštolskej práce.
S donom Cafassom navštevoval turínske väznice a videl strašné
podmienky, v ktorých boli odsúdení žiť mladí previnilci. Pod vplyvom
silného dojmu, ktorý na ňom zanechali tieto skúsenosti, sa rozhodol
venovať svoj život chlapcom, aby ich zachránil pred takýmto osudom.

8. decembra 1841 -
na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, keď sa don Bosco
pripravoval na svätú omšu, kostolník vyhnal zo sakristie chlapca,
pretože odmietol miništrovať. Dona Bosca vyrušil ich krik. Zavolal k
sebe chlapca a priateľstvo, ktoré sa zrodilo medzi kňazom a Bartolomeom
Garellim bolo prvým semienkom oratória, ktoré sa
stalo útočiskom, domovom a školou pre mnohých chlapcov z ulice. Ich
počet sa neustále zväčšoval a v marci 1846 ich bolo štyristo.

V
prvých rokoch si oratórium nemohlo nájsť stabilné miesto, až napokon
sa donovi Boscovi podarilo získať pozemok a dom v chudobnej turínskej
štvrti Valdocco. Sem sa prisťahovala aj jeho matka –
mama Margita – ako ju všetci začali volať – a obetovala zvyšných desať
rokov svojho života rodiacemu sa saleziánskemu dielu. Priniesla doň
nielen všetok svoj majetok, ale najmä starostlivosť a materskú lásku,
ktorou zahŕňala chlapcov z ulice, ktorí sem prichádzali.


Don Bosco zorganizoval pre svojich uličníkov
večernú školu, navštevoval ich v práci a postupne sa oratórium
premenilo na domov, kam sa chlapci chodili nielen hrávať a modliť, ale
nachádzali tu i rodinu a prijatie.

Neskôr don Bosco založil aj
pracovné dielne, technické školy a malý seminár. V roku 1868 začal s
výstavbou mariánskeho chrámu zasväteného Pomocnici kresťanov. V tom
istom roku začal formovať skupinu svojich pomocníkov a kňazov podľa
pravidiel, ktoré schválil pápež Pius IX. Tu sa položili základy
rehoľnej kongregácie – Spoločnosti sv. Františka Saleského.


Charakter a rast saleziánskeho diela

Vysvetliť úspech a popularitu don Boscových oratórií je nemožné bez vysvetlenia ducha, ktorý tu vládol.
Don Bosco dokázal vidieť pod špinou a hadrami, v ktorých boli chlapci
oblečení, iskierku dobra, z ktorej vedel vďaka svojej dobrote roznietiť
plameň. Ako sám hovoril, jeho život ovplyvnil sen, ktorý mal v ranom detstve. Počul v ňom výzvu starať sa o chlapcov: „Nie bitkou, ale dobrotou a láskou môžeš týchto priateľov priviesť na cestu čnosti.“ V tomto duchu sa potom skutočne odvíjal život jeho oratórií.

Don
Bosco nepoužíval fyzické tresty. Pravidlá sa dodržiavali vďaka
rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť a odstránením všetkých príležitostí,
ktoré by mohli viesť k nedisciplíne. Každá snaha o dobro, akokoľvek
banálna, sa zase oceňovala. Podľa dona Bosca učiteľ a vychovávateľ
by mal byť otcom, poradcom a priateľom a mal by si ako prvý osvojiť preventívnu metódu. O trestoch povedal: „Vyhýbajme sa trestom, ako sa len dá, snažte sa získať si lásku a nie vzbudzovať strach.“


V
roku 1887 napísal: Nepamätám si, že by som použil fyzický trest a s
Božou milosťou som vždy dosiahol, aj od zdanlivo nevychovateľných
chlapcov, nielen to, čo nariaďovala povinnosť, ale aj to, že plnili
moje priania.“


Vo svojich pravidlách don Bosco napísal: Častá spoveď a sväté prijímanie, denná účasť na svätej omši sú piliere, na ktorých by mal stáť celý účinok výchovy.
On sám bol neúnavným spovedníkom a venoval celé svoje dni práci medzi
mládežou. Vedel oceniť aj význam hry v živote dieťaťa a zaraďoval ju
medzi najdôležitejšie výchovné prostriedky podľa hesla sv. Filipa
Neriho: „Robte,čo chcete, len nehrešte.“


Don Bosco zomrel v
roku 1888. V tom čase bolo 250 domov Saleziánskej spoločnosti na celom
svete, v ktorých žilo okolo 130 000 chlapcov. Do roku 1888 u dona
Bosca vyrástlo viac ako šesťtisíc kňazov a z nich 1200 boli saleziáni.
Dielo pokračovalo a rozvíjalo sa ďalej. 1.apríla 1934 pápež Pius XI.
vyhlásil Jána Bosca za svätého.


Podľa E. F. Saxtona spracovala sr. Andrea Miklovičová, FMA

Fma Laura