História

Naša rehoľa vznikla v Taliansku v malej dedinke Mornese pri Janove v roku 1872. Založil nás sv. Ján Bosco a sv. Mária Dominika Mazzarellová ako druhú zložku saleziánskej rodiny (po saleziánoch). Dnes pôsobí 12 959 saleziánok na piatich kontinentoch.

Saleziánska charizma sa šírila veľmi rýchlo aj u nás a už v roku 1922 sa rozhodli vstúpiť do Inštitútu dcér Márie Pomocnice prvé slovenské dievčatá. Bola to Helena Ščepková a Jozefína Sobotová. Po nich išli ďalšie a ďalšie. Po dokončení formácie sestry nemali dom na Slovensku, preto pôsobili v rôznych častiach Európy (Belgicko, Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko) alebo na misiách (Zaire,  Brazília, Argentína,  Nikaragua, Honduras, Guatemala, Kostarika, atď.)

V roku 1940 bolo už 32 slovenských saleziánok. Príchodom J. Bartošovej a D. Hudákovej 16. 6. 1940 začala činnosť saleziánok na Slovensku, čoskoro poprichádzali zo zahraničia aj ostatné.

Ich prvým pôsobiskom bol saleziánsky konvikt v Trnave na Hollého ulici. Popri starostlivosti o chod internátu prostredníctvom varenia, prania, žehlenia pre vyše 200 chlapcov  sa stretávali aj s dievčatami, ktoré si ich obľúbili, vypomáhali im a dokonca boli u nich aj ubytované.

O štyri roky sa otvorilo dievčenské oratórium v Trnave na Kopánke.

Ďalším pôsobiskom saleziánok od roku 1944 bola Nitra. Založili tu oratórium a internát pre dievčatá – stredoškoláčky, sestry viedli odborné kurzy pre staršie dievčatá, oratórium, pomoc chudobným deťom a rodinám. Postupne tento dom slúžil aj ako miesto prípravy (formačný dom) pre budúce saleziánky.

Ďalším dom sa otvoril v Dolnom Kubíne. Do oratória chodievalo množstvo dievčat, robotníčok a dospelých žien, pre ktoré saleziánky organizovali prednášky lekárov o hygiene a o zdravotnej starostlivosti. Oratórium sa stalo miestom stretania a rekreácie celých rodín, prichádzali sem nielen z Dolného Kubína, ale aj z okolitých dedín.

Rok 1950 bol poznačený likvidáciou mužských aj ženských reholí. Naše komunity  boli zrušené a sestry sústredené. Počas rokov 1950 – 1990 „putovali“ po týchto koncentračných kláštoroch:  Bratislava-Prievoz, Beckov, Ladce, Pruské, Úpice (Čechy), Hronský Beňadik, Sládečkovce, Kostolná, Voderady, Jasov, Báč, Kláštor pod Znievom.

Počas Pražskej jari moli  v rokoch 1968-1970 otvoriť 4 komunity (Šoporňa, Stará Ľubovňa, Šaštín, Trnava- Kopánka) a učiť náboženstvo na školách a venovať sa v oratóriu výchove dievčat. Po nástupe normalizácie sa však komunity opäť zrušili, staršie sestry sa vrátili do koncentračných kláštorov a mladšie sa zaradili do civilného života ako tajné saleziánky.

V rokoch 1970 –1990 saleziánky vyvíjali ilegálnu výchovnú činnosť a tajne prijímali dievčatá do formácie, do ktorej vstúpilo  47 dievčat. V tomto období prenasledovania bývali na privátoch po dvoch-trocha a tvorili tajné komunity v mestách: Bratislava, Trnava, Šamorín, Piešťany,Topoľčany, Hlohovec, Zvolen, Partizánske, Dubnica nad Váhom, Košice, Humenné, Michalovce.

Po páde totalitného režimu, bolo v roku 1990 na Slovensku 53 saleziánok. V roku 1991 sa zriadilo 10 komunít v siedmich mestách: v Šamoríne (2 komunity), v Bratislave, v Dolnom Kubíne, v Dubnici nad Váhom, v Michalovciach, v Rožňave a v Trnave (3 komunity).

K januáru 2017 máme na Slovensku 15 komunít a 1 komunitu v Azerbajdžane. Spolu je nás 84 sestier. Na misiách pôsobia sestry Mária Cerovská v Albánsku, Elvíra Hervayová v Maďarsku, Anna Mališová v Kamerune, Kamila Seidlová v Paraquay, Andrea Mladošová a Slávka Butková v Azerbajdžane.

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759