POSOLSTVO SVATÉHO OTCA BENEDIKTA XVI. K SVETOVÉMU DŇU SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE.
„SILENCIUM A SLOVO: cesta evanjelizácie“
Drahí bratia a sestry,
túžim sa s vami podeliť o niektoré myšlienky z ľudského hľadiska komunikácie, ktoré často riskujú byť zabudnuté, no zvlášť dnes sú nesmierne dôležité. Ide mi o vzťah medzi komunikáciou a slovom.
Ide o dva momenty komunikácie, ktoré sa musia vyvažovať a aby sme dosiahli autentický dialóg a hlboké stretnutie medzi osobami musia vychádzať jeden z druhého a dopĺňať sa. Ak sa silencium a slovo vzájomne vylučuje, dialóg sa ničí, pretože provokuje chlad vo vzťahu, ak sa však dopĺňajú, komunikácia získa hodnotu.
Ticho je dôležitou časťou komunikácie, bez neho slová strácajú obsah. V tichu počúvame a poznávame lepšie nás samých, rodia a prehlbujú sa myšlienky, chápeme s väčšou jasnosťou, čo túžime sami povedať, zvolíme, ako sa lepšie vyjadriť. Keď mlčíme, dovolíme hovoriť a vyjadriť sa inej osobe. Tak sa utvorí priestor vzájomného počúvania sa a stane sa možným hlbší ľudský vzťah. V tichu sa napríklad najsilnejšie zachytia momenty komunikácie tých, ktorí sa milujú: gesto, výraz tváre, telesné znaky, ktoré vyjadrujú osobu. Práve tichom vieme osobitne silno vyjadriť radosť, úzkosť a bolesť.
Tam, kde informácie a správy sú mnohé, ticho sa stáva esenciálnym pre rozlíšenie toho, čo je dôležité, čo vedľajšie a čo zbytočné. Hlbšia reflexia nám pomáha odhaliť vzťah medzi udalosťami, ktoré na prvý pohľad sa nezdajú, žeby mali vzájomný súvis, tiež rozanalizovať informácie, aby sme správnejšie vystihli, čo je obmedzený alebo relatívny názor, a tak zaistili skutočné zdieľanie sa. Preto je nevyhnutné vytvárať vhodné prostredie, akoby „ekosystém“, ktorý vie vyvážiť ticho, slovo, obrazy a zvuky.
Veľká časť komunikácie je dnes zameraná na otázky a odpovede. Ľudia hľadajú radu, povzbudenie, informáciu, odpoveď. Ticho je vítané pretože umožňuje nevyhnutné rozlišovanie medzi podnetmi a mnohými odpoveďami, ktoré dostávame. Z komplexnosti celej komunikácie však vyúsťuje pozornosť mnohých na základnú životnú otázku: Kto som? Čo môžem vedieť? Čo môžem robiť? V čo môžem dúfať?
Je dôležité prijať ľudí, ktorí formulujú tieto otázniky, aby sme tak otvorili hlboký dialóg, slovný dialóg, v konfrontácii, ale aj v pozvaní k uvažovaniu a k tichu, ktoré často môže byť ešte výrečnejšie a predovšetkým otvára cestu k odpovedi, ktorú Boh vpísal do srdca človeka.
Tento nepretržitý tok otázok prezrádza nespokojnosť človeka, ktorý je stále nastavený k hľadaniu pravdy, malej alebo veľkej, ale tej, čo dá zmysel a nádej jeho existencii. Človek sa neuspokojí s jednoduchou a tolerantnou výmenou skeptických názorov a životných skúseností: všetci hľadáme hĺbku skutočnej pravdy.
Je množstvo kanálov, v ktorých dnešný človek môže načrieť do uvažovania a do skutočných otázok života. Tiež však nájsť priestor pre ticho, príležitosť pre modlitbu, meditáciu a zdieľanie sa s Božím Slovom. Niet sa čo čudovať, že v mnohých náboženských praktikách, samota a silencium sú privilegovanými priestormi , ktoré pomáhajú nájsť seba samého a tú Pravdu, ktorá dá zmysel všetkým veciam. Boh biblických zjavení hovorí bez slov: „Ako ukazuje Kristov kríž, Boh hovorí prostredníctvom svojho silencia. Silencium Boha, skúsenosť vzdialenia sa Všemohúceho Otca od Božieho Syna, je rozhodujúci moment v živote Vteleného Slova.
V tichu Kríža hovorí sila lásky Boha prežitá až do úplnosti daru. Po Kristovej smrti, na Zemi zavládne úplne ticho a v Bielu Sobotu, keď „Kráľ spí a Boh, ktorý sa stal telom zobudí tých, čo spia od večnosti“, zazneje Boží hlas naplnený láskou pre ľudstvo.
Ak Boh hovorí k človekovi v tichu, aj človek objaví v tichu možnosť hovoriť s Bohom a o Bohu. Potrebujeme to ticho, ktoré sa stane kontempláciou, ktorá nás vovedie do Božieho ticha, do ticha, kde sa rodí Slovo, spásonosné Slovo. Keď hovoríme o Božej veľkosti, naša reč nenachádza primerané slová a tak sa otvorí priestor pre tichú kontempláciu. Z nej sa potom rodí v celej jej vnútornej sile misijná nutnosť, vnútorná potreba „komunikovať čo sme videli a počuli“, aby všetci boli v spoločenstve s Bohom. (por. 1Jn 1, 3) Tichá kontemplácia nás vloží do prameňa Lásky, ktorý smeruje k blížnemu, aby sme cítili jeho bolesť a ponúkli mu Kristovo svetlo, jeho Posolstvo života, jeho totálny dar lásky, ktorý spasí.
Obraz spásy vrcholí v osobe Ježiša Krista z Nazaretu, Prostredníka a Naplnenie celého Zjavenia. On nám dal spoznať skutočnú tvár Boha Otca, jeho krížom a Zmŕtvychvstaním nám umožnil prejsť z otroctva hriechu do slobody Božích detí. Základná otázka o zmysle a existencii človeka nachádza odpoveď, ktorá zaručí pokoj na nespokojnosť ľudského srdca iba v Tajomstve Krista. A z tohto tajomstva sa rodí poslanie Cirkvi, je to toto Tajomstvo, ktoré pozýva kresťanov, aby sa stali ohlasovateľmi nádeje a spásy, svedkovia lásky, ktorá pozdvihuje človeka a buduje spravodlivosť a pokoj.
Slovo a silencium. Vychovávať sa ku komunikácii znamená učiť sa počúvať, kontemplovať viac, ako hovoriť. Ticho a slovo - dva veľmi potrebné elementy, vzájomne sa doplňujúce vo vyjadrovaní sa Cirkvi pre obnovené ohlasovanie Krista v súčasnom svete.
Márii, ktorá ticho „počúva a necháva vykvitnúť Slovo“ (z modlitby mladých Agorá v Lorete, 2007), zverujem celé dielo evanjelizácie, ktoré Cirkev napĺňa prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov.
Vo Vatikáne, 24 január 2012, Sviatok svätého Františka Saleského
Benedictus PP XVI.
preložila Hela Gúberová, fma









